slovenským etnikom. Od r. 1704 bol v obci "špitál", v roku 1809 tu zriadili epidemickú nemocnicu. V r. 1801 zriadili v obci chudobinec. V r. 1912 navŕtali v obci artézske studne.
     V obci bol starý biskupský kaštieľ s 24 izbami. Ten však v r. 1840 zbúrali a na jeho mieste dal nitriansky biskup Imrich Palugyai postaviť nový kaštieľ, ktorý sa stal najhonosnejším feudálnym sídlom v Nitrianskom župe a dodnes patrí medzi zachovalé skvost klasicistického umenia. T. č. je v sprve Charity na Slovensku.
     Zaujímavé sú aj údaje o počte obyvateľov obce. Podľa údajov z r. 1790 žilo v Močenku 1738 ľudí, v r. 1850 1838 a v r. 1960 5804 ľudí, Toho času majú Sládečkovce 8000 obyvateľov.
     Po vytvorení československej republiky sa obec oficiálne volala Močenok, po druhej scetovej vojne ju v r. 1949 premenovali na Mučeníky, a od 1. augusta 1951 nesie dnešný názov Sládečkovce na pamäť poľnohospodárskeho robotníka Michala Sládečka, ktorého počas zamerobotníckych štrajkov v roku 1922 žadári brutálne zavraždili.
 
     Horná Kráľová
 
     O vzniku obce Horná Kráľová sa traduje medzi občanmi táto legenda:
 
     Kráľ Koloman, ktorý panoval v 12. storočí, rád cestoval. Pri jednej z takýchto ciest so svojou družinou v našich končinách pocítil veľký smäd. tu cestou cez malú osadu natrafil na prameň dobrej vody. Tak ihasil svoj smäd a tak prišla aj osada k svojmu menu. Pramenň je dosiaľ označovaný ako "Királyi foráš". Odvtedy aj osadu nazývali "Királyi" a podstata názvu sa nezmenila po celé stáročia.
     Toľko legenda.
     Po vyhlásení samostatného československého štátu v októbri 1918 poslovenčili aj názov obce a premenovali ju na Kráľová pri Tornoku. Neskôr jej názov zmenili na Horná Kráľová.

 
     Oficiálna štatisktika zaznamenala, že v r. 1930 bolo v obci 1942 obyvateľov, z ktorých sa 78% hlásilo k maďarskej a 22% k slovenskej národnosti. V roku 1961 žilo v Hornej Kráľovej 2272 obyvateľov, z ktorých sa 60% hlásilo k slovenskej a 40% k maďarskej národnosti.
     V obci bolo pomerne veľa dedinskej chudoby a v r. 1931 mala tunajšia organizácia KSČ 17 členov.
 
     Hájske
 
     Aj prvopočiatly obce Hájske sú zahalené tajomstvom a opäť musíme siahnuť po tradovanej legende. Tá o vzniku obce podáva takúto verziu:
 
     V dobe tureckých vojen nemalo uhorské vojsko čo jesť. No na druhej strane Váhu Turci mali stádo rožného dobytka. Po dlhom rozmýšľaí, ako toto stádo získať, prišiel istý vojak na pozoruhodnú myšlienku. Postavil jedného býka do jamy, nedal mu celý deň ani vodu, ani trávu. Smädom a hladom ho trápil tak dlho, až začal žalostne ručať. Keď stádo na druhej strane Váhu počulo to ručanie, ihneď sa vrhlo do rieky a preborilo sa na uhorskú stranu. Turci zostali bez stáda a uhorskí bojovníci mali postarané o stravu.
     Za toto šikovné a podarené ukradnutie stáda dostal vojak meno Tlvay (po slovensky "zlodej"), bol povýšený do grófsjeho stavu a do daru dostal osadu "Kepežd".
     Toľko teda ďalšia legenda.
     Po roku 1700 sú však už k dispozícii aj niektoré písomnosti, z ktorých sa dozvedáme:
     Do roku 1735 sa obec spomína pod názvom Kupušt (Cupušt) a ako jej majiteľ sa uvádza gróf F. Tolvay. V písomnostiach po r. 1751 sa názov obce zmenil na Köpöžd (Kapužd), čo v maďarčine znamená "vrátnik". V roku 1776 postavili v obci kaštieľ, v r. 1787 kaplnku a v r. 1809 aj kostol. V r. 1831 vypukla v obci cholera, ktorej podľahlo 95 ľudských životov. V r. 1924 založili v obci hasičský zbor, v roku 1933 vystrájal v Kepežde veľký požiar, v r. 1941 zasa veľká povodeň, ktorej padlo za obeť 19 domov.