Na pokrokovej ceste
 
Ing. Jozef Gajdoš, predseda JRD
 
... Historickým medzníkom v živote nášho družstva sa stalo rozhranie rokov 1971-1972, kedy sa tri naše dovtedy samostatné družstvá Sládečkovce, Horná Kráľová a Hájske rozhodli zlúčiť do jedného veľkého družstva pod názvom JRD Pokrok so sídlom v Sládečkovciach. Toto rozhodnutie, ktorým sme uviedli do života jednu z ďalších direktív XIV. zjazdu KSČ, sa ukázalo ako veľmi prospešné a pokrokové. Dalo by sa povedať, že sme ním vstúpili na novú, pokrokovú cestu. ...
 

 
     KAPITOLY Z HISTÓRIE
 
     Z troch obcí, ktoré sa zlúčili do spoločného JRD Pokrok, má najdlhšiu a najbohatšiu hstóriu
 
     Obec Sládečkovce
 
     Presný dátum vzniku obce nie je známy, niet o ňom písomných dokladov. Jestvujú iba rozličné podania, podľa ktorých korene dnešných Sládečkoviec siahajú do dôb Veľkomoravskej ríše. Svedčí o tom aj tradičné uctievanie vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktoré sa dedilo z pokolenia na pokolenie.
     Pravda, archeologické nálezy potvrdzujú, že tunajšia oblasť bola osídlená už dávno predtým. Pri výstavbe JRD boli objavené rozličné predmety a keramika, pochádzajúce z mladšej doby kamennej (tzv. želiezovský typ), ako aj z mladšej doby bronzovej (lužická kultúra). Pri vykopávkach bol odkrytý aj rímsky žiarový hrob.
     V písomných pamiatkach sa pôvodný názov obce Muchenyk objavuje po prvý raz v r. 1113 a to v darovacej listine kráľa Kolomana zoborskému kláštoru. Dovtedy bola obec príslušenstvom Nitrianskeho hradu.

 
     Neskôr - v 15. storočí - sa obec Muchenyk, uvádzanaá tiež ako Mochonok, stala majetkom nitrianskeho biskupstva, ktoré tam malo 21 port. Ďalšiu jeho históriu silne ovplyvnili turecké vpády a pri jednom z nich v roku 1599 turecké hordy Mochonok vypálili. Z tých čias sa zachovali aj podzemné chodby, v ktorých sa občania ukrývali pred votrelcami, ako aj pomenovanie "Turecký kamenný most".
     Postupne sa však podarilo zahojiť rany po Turkoch a v roku 2606 sa Mochonok stal sídlom panstva, ktorému patrili okrem Mochonka ďalšie tir okolité obce: Kráľová, Jarok a Čápor.
     Neskoršie roky prinášali stále novšie údaje, svedčia o rastúcom význame obce. Roku 1623 jej kráľ Ferdinand II, udelil právo vyberať mýto. V tom šase bývalo v obci 100 rodín, boli tu 4 dielne na výrobu liadku, hostinec, chmeľnica a pivovar. V roku 1660 získal Mochonok ďalšie privilégium - právo poriadať týždenné trhy, ku ktorému pribudlo v r. 1662 ďalši eprivilégium - usporiadať do roka 7 slobodných jarmokov. To už však znamenalo, že obec získala charakter poľnohospodárskeho mestečka (po maďarsky mezövaros). Z tohto obdobia sa zachovala aj pečať obce, na ktorej je znázornená biskupská mirta, tri klasy a mesiac a okolo text "Mosconok mezövaros - Mocsnakí város". Usudzuje sa, že názov Mosconok (Močenok) vznikol od mokrých lúk, prípadne od močidla na konope v západnej časti obce. Niektorí historici - napr. V. Chalupecký - uvádzajú však, že obec sa od dávnych čias menovala Mučeník, reso. Mučeníky.
     V roku 1764 sa obyvatelia obce vykúpili z poddanskej roboty za 1410 zlatých ročne, museli však naďalej pomáhať svojmu zemepánovi počas kosby sena, v žatve a pri údržbe rybníkov.
     V r. 1760 vyhorelo celé mestečko. V rokoch 1761-1765 dali nitrianski biskupi Esterházy a Gustényi postaviť v obci nový kostol, zasvätený pápežovi Klimentovi. V rokoch 1780 a 1786 sa do obce prisťahovalo 15 nemeckých rodín (90 duší), ktoré však postupne úplne splynuli s tunajším