HISTÓRIA LIVERPOOLU FC V KOCKE!

 

 

                Ak by sme mali opísať celú históriu klubu, akým je Liverpool FC, bolo by to písania na niekoľko strán a určite by z toho vznikla jedná veľká kniha. Preto sa pokusím o Liverpoole napísať taký ten, najslávnejší výsek, teda od čias príchodu Billa Shanklyho ku klubu.

 

                Liverpool FC prenikol na výslnie európskeho futbalu príchodom Škóta ménom William Shankly. Bývalý hráč Carlisle United a Preston North End, 5 násobný škótsky reprezentant zbieral trénerské ostrohy v Huddersfielde FC a v roku 1959 sa objavil na Liverpoolskom Anfield road. Bill bol pre svojú výrečnosť a otvorenosť medzi novinármi a fanúšikmi mimoriadne populárny.

 

                  Liverpool v tej dobe hral len v 2.divízii a „veľký“ Bill potreboval 3 a pol roka, kým dostal Reds do najvyššiej súťaže.Do tej doby v Liverpoole vládol rival Everton . Až Shankly sa postaral o to, aby sa pozornosť futbalovej Európy preniesla na FC. Z Liverpoolu chcel vybudovať veľké mužstvo, ktorého by sa každý bál a to nielen v Anglicku, ale aj v Európe. Trikrát sa behom 15 ročného pôsobenia podielal na víťaztvách v lige a dvakrát  v anglickom pohári. V kabíne vyhlásil: „Chcem iba jednu vec, naprostú loajálnosť! Nechcem od nikoho z Vás počuť žalovanie na druhého. Ak niekto príde ku mne ohovárať toho druhého, tak ho okamžite vyhodím! Všetko čo chcem tu urobiť, musí byť v prospech Liverpoolu i na úkor jednotlivca!“

Shankly pritiahol do mužstva hráčov ako: Ron Yeats, Ian St.John, Gordon Milne, Willie Stevenson, Peter Thompson, Geoff Strong a Emlyn Hughes. Z lokálnej produkcie tu boli: Roger Hunt, Jimmy Melia, Gerry Byrne, Ian Callaghan, Tommy Smith a Chris Lawler. Jeho prvý zápas, ktorý viedol na lavičke bol 19.12.1959 a dopadol dosť neslavne. Liverpool totiž prehral v divízii II. s Cardiffom City doma 0 : 4. V zápase nastúpila táto jedenástka: Slater – Jones, Moran, Wheeler, White, Campbell, Morris, Hunt, Hickson, Melia, Acourt. Zápas sledovalo vtedy 27 291 divákov.

 

V sezóne 1963/64 sa stal po prvý krát, pod vedením Shanklyho Liverpool majstrom Anglicka a hneď sa presadil aj v pohári majstrov. Dotiahol to až do semifinále a súperom mu bol Inter Milán, vtedy podľa mnohých, najlepší klub sveta. Na Anfield road podali hráči Reds fantastický výkon a vyhrali po góloch Callaghana, Hunta a St.Johna 3 : 1. Odveta však bola fraškou, pretože rozhodca na San Siro bol podplatený (aj keď sa to nikdy nedokázalo), bývalí hráči LFC, by o tom mohli hovoriť a prehrali tam 0 : 3.

 

Chuť si však Liverpool urobil vo finále anglického pohára, keď ho tam čakal nažhavený Leeds United s Billym Bremnerom. Hralo sa 120 minút a Reds mali navrch. Po góloch Hunta a St.Johna sa tešili z víťaztva 2 : 1. Atmosféra vo Wembley bola elektrizujúca a zaujala  jedna momentka, keď jeden fan LFC , po góle vybehol na trávnik, začal oslavovať a „spacifikovať“ ho nevedeli ani piati policajti. Keď sa im to nakoniec podarilo a v polohe ležmo, ho niesli preč z trávnika on stále mával šálom tak silno, že dvom policajtom zhodil z ich hlavy čapice. Fans na tribúnach šaleli. O úspech FA cup 1965 sa zaslúžili: Lawrence – Lawler, Byrne, Strong, Yeats, Stevenson, Callaghan, Hunt, St.John, Smith, Thompson.

 

V roku 1966 sa  jeho mužstvo prebojovalo až do finále PVP, kde v Glásgowe stroskotalo na Borussii Dortmund. Vo finále nastúpili v zostave: Lawrence – Lawler, Yeats, Byrne, Milne, Stevenson, Callaghan, Hunt, St.John, Smith, Thompson. Jediný gól Reds strelil Roger Hunt a finále sledovalo 41 657 divákov.

Bolo to pre Reds veľmi nešťastné finále, v ktorom jasne dominovali, ale počas celého zápasu, ho prenasledovala smola. Brankár BVB Tilkowski, chytal ako o život a ani jasná prevaha v hľadisku nepomohla k triumfu. Preto oveľa pamätnejší dvoj-zápas odohrali hráči LFC už v semifinále so Celticom Glasgow. Tí boli veľmi motivovaní, pretože vedeli, že finále sa hraje v ich meste. Realita však bola iná. Pred 80 000 fans, síce Liverpool prehral v Celtic parku 0 : 1, ale doma na Anfield road vyhrali „červený“ 2 : 0 (góly Smith, Strong) a postúpili do finále. V kronike klubu sa tento zápas objavuje na čelných miestach piedestálu. Reds hrali doma v tejto zostave: Lawrence – Lawler, Byrne, Milne, Yeats, Stevenson, Callaghan, Strong, St.John, Smith, Thompson. Zápas sledovalo na Anfield road 54 208 fans.

 

Shanklyho mladé mužstvo sa ukazovalo veľmi dobre a „mladíci“ to dokázali aj v roku 1971, keď sa znova dostali do finále FA cup a tam ich čakal majster Anglicka – Arsenal London. Liverpool síce prehral až po predĺžení 1 : 2, ale ukázali veľký potenciál. Jediný gól LFC strelil Heighway a finálová zostava bola táto: Clemence – Lawler, Lindsay, Smith, Lloyd, Hughes, Callaghan, Evans (Thompson), Heighway, Toshack, Hall. Arsenal tak získal Double po prvý krát.

 

Shanklyho lúčenie, však bolo slavné: Liverpool FC zdolal vo finále pohára UEFA 1973 Borussiu Monchengladbach (3 : 0 doma a 0 : 2 vonku) a založil svojú zbierku európských trofejí. O prvý veľký úspech na medzinárodnej scéne sa postarali v obidvoch zápasoch: Clemence – Lawler, Smith, Lloyd, Lindsay, Hughes, Cormack, Callaghan, Keegan, Toshack, Heighway (Boersma, Hall).  Už v tej dobe na odvetu do Monchengladbachu cestovalo 4 000 fans Scousers a práve v tých časoch sa začala priateľská spolupráca medzi oboma klubmi fans, ktorá existuje dodnes.

 

Nezabudnuteľný zápas sa hral aj vo Wembley v roku 1974, keď sa tam hralo finále o FA cup. Súperom Liverpoolu bol Newcastle United a hralo sa praktický na jednú bránku. Hráči: Clemence – Smith, Lindsay, Thompson, Cormack, Hughes, Keegan, Hall, Heighway, Toshack a Callaghan „rozdupali“ súperá na kopitá a po dvoch góloch Keegana a jedného Heighwaya vyhrali 3 : 0. Bola to oslava útočného futbalu a v hľadisku sa spievalo až neuveriteľne hlasno - Youll Never Walk Alone.  Bola to pre Shanklyho rozlúčka s klubom, ktorému ostal verný až do smrti. Jeho charizma a osobnosť bude navždy pamätána a len ťažko sa mu bude v budúcnosti niekto rovnať. Jeho niektoré výroky vošli do pamäti napríklad: „V Liverpoole sú len dve mužstvá ktoré majú svojú kvalitu, Liverpool a jeho Béčko“ alebo „ Fubal nieje len otázkou života a smrti,  je to niečo oveľa viac“. Ďalší výrok znie: „Liverpool sa nemení, menia sa len hráči a to veľmi pomaly“.

 Pred Anfield road stojí jeho socha, pod ktorou je napísané: „Robil ľudí štastnými“. Bill Shankly  zomrel v roku 1981 a jeho popol bol rozsypaný po Anfield road. .

 

                V roku 1974 sa stal manažérom ďalší Škót, doposial Shanklyho asistent Robert Paisley. Už v roku 1939 uzavrel s Liverpoolom FC prvú zmluvu ako hráč a nikdy nebol klubu neverný. Po skončení aktívnej činnosti u klubu pomáhal okrem iného i ako masér, absolvoval trénerský kurz v Lilleshallu a v sedemdesiatom roku sa postavil ku Shanklymu. Mal teda svoj podiel na zrode celku, ktorý neskôr prevzal ako hotový, pripravený potupiť kontinentálne kluby. Jeden z jeho výrokov znel: “Futbal je skvelá jednoduchá hra, neslobodno ju veľmi komplikovať. Kto sa ustavične pohybuje, má vždy možnosť prihrať voľakomu loptu a ľahšie utvára šance na gól“.

 

                Liverpool FC mal mužstvo s medzinárodným obsadením. Hráli tu Walesania Joe Jones a John Toshack, Škóti Graeme Souness, Alan Hansen a Kenny Dalglish, Ir Steve Heighway. Neboli nijak lacní, ale keď napríklad v Paisleyho celku už nebolo miesto pre Johna Toshacka a klub vycítil hráčove sklony k trénerstvu, uvolnil ho zdarma do Swansea City vo Walese, kde pôsobil ako hrajúci tréner.

 

                Prvý Paisleyho medzinárodný triumf znamenal zisk pohára UEFA v roku 1976. V dramatickom finále vyhral Liverpool doma nad FC Bruggy 3 : 2, v odvete potom uhájil remízu 1 : 1. Tri zo štyroch gólov strelil Kevin Keegan. V obidvoch zápasoch za víťaza hrali: Clemence – Smith, Keegan, Toshack, Case, Heighway.Thompson, Hughes, Neal Fairclough, Callaghan, Kennedy. Hlavne prvý zápas bol zaujímavý a dramatický, veď Belgičania vyhrávali po polčase už  0 : 2 a vôbec to nevyzeralo pre Reds ružovo. V druhej polovici však prišiel „uragán“ a pri obrovskej podpore z tribúny KOP, sa nakoniec tešili z víťaztva hráči LFC.

 

                Najcennejšia európska trofej Pohár majstrov sa objavil v Liverpoole v máji 1977. Z Ríma ju priviezlo mužstvo Clemence – Neal, Smith, Hughes, Jones – Case, R.Kennedy, McDermott, Callaghan – Keegan, Heighway. Vo finále zdolali Borussiu Monchengladbach 3 : 1 góly McDermotta, Smitha a Neala z penalty, za porazených Alan Simonsen.

 Inak finále prebiehalo v znamení súboja Vogts – Keegan. Väčšinou však vyšiel víťazne Kevin Keegan. Berti Vogts bol prinútený v pokutovom území faulovať a penalta definitívne uzavrela dohady o tom, komu bude pohár patriť. Do Ríma v tedy cestvalo okolo 30 000 fans Reds a vytvorili tam prakticky domáce prostredie.

 Po zápase všetci oslavovali a pili, len Bob Paisley odmietol piť a povedal, „chcem si zachovať jasnú hlavu a vychutnať si tento slavný okamžik“. Toto víťaztvo, tak dosť zahojilo rany, len 5 dní po tom, čo  vo finále FA cup prehral LFC na Wembley s Man.United 1 : 2, aj keď počas celého zápasu bol Liverpool jasne lepším mužstvom. Bola to veľká škoda, Reds totiž prišli nielen o Double, ale aj o Treble. Pre mnohých bolo to mužstvo z roku 1977, asi najlepšie v celej histórii klubu!

               

                Ako šok zapôsobila správa, že Keegan opúšťa Anfield Road. „Už skôr som zatúžil spoznať v iných krajinách“, povedal Kevin. „Okrem toho sú v Anglicku príliš vysoké dane. Všetci sa čudujú, že odchádzam v okamžiku, keď Liverpool FC prežíva renesanciu. Ale veď prestupujem do klubu, ktorý práve získal Pohár víťazov pohárov (PVP), a verím, že ďalšie úspechy ho čakajú“.

 

                Liverpoolčania predali Keegana Hamburgeru SV za pol milióna libier. Kevin sa na severe Nemecka naozaj s poctami stretol. Koncom roku 1977 sa dočkal  druhého miesta v ankete „Futbalista Európy“, čo však prislúcha liverpoolskej ceste za Pohárom majstrov a v ďalších dvoch ročníkoch mu patrila zlatá lopta.

 

                Vedenie Liverpoolu nebolo Keeganovým odchodom tak zosmutnené ako masy fanúšikov. Získané peniaze ihneď investovali: 440 tisíc libier vložili do nákupu Škóta Kennyho Dalglisha z glaskowského Celticu, bojovného, behavého, technického a nezištne hrajúceho útočníka, ktorého objavil a futbalovo viedol známy škótsky trenér Jock Stein, tvorca mužstva, ktoré vyhralo Pohár majstrov v roku 1967.

 Odkaz na stranu 2             Main menu 

 

* Kurzy * Akcie * Práce * Zájezdy * Zájezdy * Meteobox * Auto *