Geografická poloha /stručná história, štruktúra chotára/.

             Vištuk leží na j.z. Slovenska, vzdušnou čiarou vzdialený od Bratislavy 35 km. Najbližším mestom je Modra, ktorá je vzdialená 8 km. Zemepisná poloha Vištuka podľa súradníc : 48  20  20  severnej šírky a 17  23  50 východnej dĺžky. Administratívne patrí do Bratislavského územného celku. Poloha Vištuka z hľadiska dopravných spojov / hromadnej dopravy/ nie je výhodná. Obec nemá železnicu a neleží ani na významnej cestnej trase. Z toho dôvodu sú autobusové spoje / hlavne v súčasnosti/ riedke. Sú orientované na prípoje k vlakom na železničnej stanici Šenkvice a preto je cestovanie značne komplikované, čím znevýhodňuje postavenie Vištuka medzi obcami.

            Z dávnej histórie sa dozvedáme, že v povodí Vištuckého potoka sa nachádzali ľudské sídla azda už 5 tis. rokov pred Kristom / svedčia o tom pozostatky volutovej a moravskosliezskej maľovanej keramiky/. Najnovšie nálezisko z r. 2002 svedčí o živote ľudí v tejto lokalite približne pred 7 tis. rokmi. Našli sa kosti a predmety z doby tzv. kultúry s lineárnou keramikou. Nálezisko bolo objavené náhodne pri kopaní pivnice

/ Štefan Krchňák /. V minulosti archeologický výskum robil slovenský archeológ Štefan Janšák, ktorý náhodne našiel veľa predmetov po ľuďoch od doby kamennej až do čias, keď máme prvú písomnú zmienku o obci v r. 1244. Názov obce až po súčasný sa veľakrát menil :        r. 1244 - Vyscha

                                                r. 1287 - Villa Vista

                                                r. 1342 - Nogwysta

                                                r. 1773 - Wisstuk

                                                r. 1907 - Kárpáthalas / maďarský názov /

                                                               Wischteich / nemecký názov /

                                               od r. 1920 - Vištuk

            Vištuk koncom 16 storočia patril medzi najväčšie bohaté dediny Červenokamenského panstva, ale už v polovici 17. stor. bol veľkou schudobnenou dedinou. Negatívny vplyv na rozvoj obce v 18. stor. malo i Rákociho povstanie. Pri Budmerickej bitke v r. 1705 medzi Rákociho a cisárskymi vojskami bol Vištuk vypálený. V 19. a 20. stor. Vištuk prešiel viacerými stavebnými a hospodárskymi  zmenami, ale stále si zachovával ráz typickej dediny pahorkatinnej oblasti s jednou hlavnou / nepomenovanou/ ulicou - približne súvisiacou s hlavným vodným tokom prechádzajúcim obcou - a menšími priľahlými / tiež nepomenévanými/ uličkami. Vištucký chotár dodnes používa rôzne názvy, ktoré sú zakotvené i v starých mapách. Niektoré uvádzam : Polanka, Húšče, Hruškovica, Diely, Malé Pole, Hrubé Pole, Kamenice, Grefty.....

Súčasná celková výmera Vištuckého chotára je 2004 ha. Z toho poľnohospodárskej pôdy 1801 ha, vinohradov 132 ha, lesnej pôdy 17 ha.