Slávnostné prenesenie ostatkov biskupa Vasiľa Hopku do Prešovského Katedrálneho chrámu Svätého Jána Krstiteľa
V
sobotu 20. septembra 2003 sa v Prešove na priestranstve pred Divadlom Jonáša
Záborského uskutočnila slávnosť prenesenia relikvií blahoslaveného
biskupa-mučeníka ThDr. Vasiľa Hopka. Slávnostným kazateľom bol
prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Jeho blaženosť Patriarcha
Eminencia Ignace Moussa I. kardinál Daoud z Ríma. Archijerejskej svätej
liturgii predsedal prešovský eparcha Mons. Ján Babjak SJ za účasti
apoštolského nuncia na Slovensku arcibiskupa Mons. Henryka Józefa
Nowackého. Túto liturgiu koncelebrovali aj biskupi Mons. John M. Kudrick,
eparcha Parmy z USA; Mons. William C. Skurla, eparcha Van Nuy z USA; Mons.
Djura Džudžar, apoštolský exarcha v Ruskom Keresture; Mons. Hlib Lončina,
apoštolský vizitátor ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku; Mons.
Milan Chautur CSsR, košický apoštolský exarcha; Mons. Milan Šášik
CM, apoštolský administrátor mukačevský; Mons. ThDr. Ladislav Hučko,
pražský apoštolský exarcha; Mons. Ján Hirka, emeritný prešovský
biskup; Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický biskup; Mons. Andrej
Imrich, spišský pomocný biskup. Slávnosť začala o 08.30 hod.
prenesením relikvií z biskupskej rezidencie do liturgického priestoru
pred Divadlom Jonáša Záborského. O 08.40 hod. bohoslovci prešovského
gréckokatolíckeho seminára v duchovnom programe predstavili životný
profil blahoslaveného biskupa-mučeníka Vasiľa Hopku. Potom o 09.45
hod. nasledoval slávnostný sprievod asistencie, kňazov, biskupov z
Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa na miesto slávenia ďakovnej
archijerejskej svätej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, ktorá nasledovala
o 10.00 hod. Na tomto priestranstve stál Gréckokatolícky kňazský
seminár a Vysoká škola bohoslovecká, kde blahoslavený Vasiľ pôsobil
ako špirituál a profesor. V liturgii Jeho blaženosť Patriarcha kardinál
Daoud povedal:
„Vysokodôstojní spolubratia
biskupi, drahí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, bohoslovci a všetci
veriaci milovanej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, mám veľkú
radosť z tohto tak očakavaného stretnutia. Zo srdca pozdravujem Jeho
exelenciu Apoštolského nuncia, spoločenstvo veriacich z Prešovskej
eparchie s biskupom Jánom Babjakom a emeritným biskupom Jánom Hirkom a
tiež veriacich z Košického exarchátu s biskupom Milanom Chauturom.
Spolu s vami ďakujem Bohu a Otcovi nášho
Pána Ježiša Krista za apoštolskú návštevu pápeža Jána Pavla II.
v tejto krajine. Bol som s vami duchovne spojený: obrad bolo možné
sledovať v priamom televíznom prenose a všetci videli vašu neobyčajnú
účasť; počuli príťažlivý spev, zvlášť bohoslovcov z Prešova a
z Košíc! Biskup Ján vyslovil formulu poďakovania Svätému Otcovi za
blahorečenie biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej. Počas
tejto liturgie cítime blízkosť práve týchto dvoch blahoslavených ako
patrónov, ktorí sa za nás prihovárajú. Kríž im bol oporou v ťažkom,
prenasledovaní. Pre nás sú žiarivými príkladmi vernosti Evanjeliu.
Napriek neľútostným úskokom nikdy nezapreli vernosť Kristovi, katolíckej
Cirkvi, pápežovi. Ich proces bol nespravodlivý a ich odsúdenie zlomyseľné.
Podstúpili mučenie, pokorovanie, samotu a smrť. Ale kríž objatý s
vierou bol pre nich cestou k životu a najvyšším dôkazom Božej lásky.
To je ozvena slov Jána Pavla II., ktorá ešte znie v našich srdciach.
Stojíme pred úctyhodnými relikviami pastiera: milovaná Prešovská
cirkev si uchováva spomienku na jeho slovo, na jeho biskupskú službu,
na svedectvo, ktoré vyvrcholilo v mučeníctve. Biskup Vasiľ opakuje každému
zo svojich synov a dcér slová, ktoré zazneli počas slávnostnej
beatifikácie: „Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbí za Evanjelium! Stráž
ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad a z neho čerpaj svetlo a silu
na každodennej púti života“ (homília Jána Pavla II. v Bratislave
14.9.2003). Každé mučeníctvo je povýšením Kristovho kríža: „Kríž
je zasadený do zeme a zdalo by sa, že je ponorený do koreňov ľudskej
zloby, no smeruje do výšky, ako ukazovák zameraný do neba, prst, ktorý
ukazuje na Božiu dobrotu!“ (tamtiež). Áno, spolu s novým blahoslaveným
chceme pozerať na Kristov Kríž, ktorý nám zjavuje Božiu lásku. Je
to znak úbohosti človeka, ktorý priviedol Nevinného na popravisko, no
stal sa ešte jasnejším znakom Božieho milosrdenstva: „kde sa rozmnožil
hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“! A pretože aj vy ste
dokázali v tak ťažkých momentoch zachovať vernosť Kristovi, katolíckej
Cirkvi a pápežovi, chcem prosiť blahoslaveného biskupa Vasiľa, aby táto
vaša horlivosť vytrvala aj na ďalej.
Sloboda bola znovu získaná, ale dnes
tak ako v minulosti nie je ľahké byť autentickými kresťanmi. Často
je oslavovaný štýl života, ktorý je ďaleko od Evanjelia. Spoločnosť,
ktorá je niekedy unavená a zabúda na Boha, ponúka zvlášť deťom a
mládeži vzory, ktoré sú v protiklade s kresťanstvom. Je nám
predkladaná prítomnosť a budúcnosť akoby Boha nebolo! Život prežitý
v egoizme a nie v láske k Bohu a k blížnemu. Prosme o dar viery, ktorá
urobila mučeníkov neochvejnými, aby hlas kresťanského svedomia bol
silnejší a presvedčivejší ako každá ponuka, ktorá je proti
Evanjeliu. Prosme o dar nádeje. Nie nejakej všeobecnej nádeje, ale nádeje
kresťanskej, „založenej na vzkriesenom Pánovi, ktorý opäť príde
ako Vykupiteľ a Sudca a ktorý nás volá ku vzkrieseniu a k večnej
odmene“ (Ján Pavol II. Ecclesia in Európa, str. 29). Z viery a nádeje
bude prameniť kresťanská láska, jednota a solidarita. A vy budete môcť
významne prispieť k budovaniu spolčeného dobra ako členovia Cirkvi a
vášho milovaného národa. Európa očakáva od kresťanského Slovenska
jeho nezastupiteľné svedectvo.
Drahí bratia a sestry, pri tejto
prvej návšteve Slovenska obdivujem hlboké kresťanské korene, ktoré
urobili vašu krajinu takou krásnou. Ako emeritný patriarcha Sýrsko-katolíckej
cirkvi a prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, som veľmi potešený
prítomnosťou takej starobylej a vznešenej východnej cirkvi v tomto národe.
Počas stáročí ste chceli ostať verní dvojitému záväzku: - plnému
spoločenstvu s Petrovým nástupcom, ktorý je viditeľným základom
jednoty viery pre celú katolícku Cirkev; - plnej vernosti tradícii kresťanského
Východu. Sú to dve tváre jedinej vernosti, za ktorú ste draho
zaplatili a ktorá vytvára identitu vašej cirkvi. Vo vernosti Petrovi a
východným koreňom spočíva istota vašej cirkevnej jednoty dnes i v
budúcnosti. Vďaka tejto dvojitej vernosti významne prispejete k jednote
kresťanov. „Ut unum sint“- „Da vsi jedino budut“ – to je
modlitba Pána Ježiša k Otcovi, ktorá inšpirovala biskupské heslo a pôsobenie
blahoslaveného Vasiľa Hopka! Je to želanie, ktoré vyjadrujem v
modlitbe za vás: spojení s Pánom, spojení v Cirkvi a v spoločnosti.
Na ceste ku stále pravdivejšej jednote s bratmi, ktorí majú ten istý
krst.
Z hĺbky srdca ďakujem za toto
nezabudnuteľné stretnutie a zároveň vás povzbudzujem, aby ste vždy dôverovali
Tomu, ktorý povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život“, len On, Pán Ježiš,
má slová večného života. Sedembolestná Panna Mária osobitná patrónka
vášho národa, vám pomôže odovzdať toto žiarivé tajomstvo novým
generáciám. My ju vzývajme: Kráľovná mučeníkov, vzor viery a nádej,
pros za nás teraz i vždycky! Na tvoj príhovor nech Pán obráti k nám
svoju tvár a daruje nám svoj pokoj. Amen!“
Na konci sv. liturgie sa veriacim
prihovoril aj apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henryk Józef
Nowacki týmito slovami:
Eminencia, Jeho blaženosť,
kardinál, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, drahí bratia v
biskupskej a kňazskej službe, drahí bratia a sestry!
„Buďte svätí, lebo ja som svätý“
(Lv 11, 44). Takto ustavične pozýva Boh človeka od okamihu, keď ho
stvoril. Povolal ho ku svätosti, k večnému šťastiu a k tomu, aby človek
navždy prebýval s Bohom. Počas dejín stále rástli v Cirkvi zástupy
svätých a blahoslavených vyznávačov, mučeníkov, mužov a žien, pápežov,
biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok i veriacich laikov.
Medzi nich minulú nedeľu v čase
svojej pastoračnej návštevy na Slovensku Svätý Otec Ján Pavol II.
zaradil nových blahoslavených: gréckokatolíckeho biskupa, vášho rodáka,
biskupa Vasiľa Hopka a sestru Zdenku Schelingovú z Kongregácie sestier
svätého Kríža.
Dnes sme sa zhromaždili pri
pozostatkoch blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka, ktoré budú slávnostne
prenesené do vašej katedrály. Dnes sú rovnako prevezené pozostatky
sestry Zdenky Schelingovej do rehoľného Kostola Povýšenia svätého Kríža
v nemocničnom areáli v Podunajských Biskupiciach. Teším sa spolu s
celou Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku a blahoželám k novému
blahoslavenému, ktorý sa bude spolu s blahoslaveným biskupom Pavlom
Petrom Gojdičom osobitým spôsobom prihovárať za vás u Boha a
vyprosovať potrebné milosti.
Spolu so všetkými zhromaždenými na
tomto mieste ďakujem Bohu za dar nového blahoslaveného. On je príkladom
nezlomnej viery v Boha a hrdinskej lásky, ktorá sa nezľakla mučeníckej
smrti. Lásky, ktorá je mocnejšia ako smrť. Mocou tejto lásky prekonal
blahoslavený biskup Vasiľ tortúry, bitky a ponižovania. Človek môže
druhého človeka zbaviť slobody, dať ho do okov, zosmiešniť, pokoriť,
ale nie je schopný zabiť v ňom ducha, jeho dôstojnosť, jeho vieru a
človečenstvo, lebo ony pochádzajú priamo od Boha, ktorý je Pánom ľudského
života, a to jedine on, Stvoriteľ a Darca tohto života.
„Ak pšeničné zrno padne do zeme a
odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).
Takým zrnom vhodeným do zeme, pošliapaným
a pokoreným v očiach sveta sa stal biskup mučeník Hopko. Ale on ožil
a dnes je uprostred nás. Jeho príklad nás oživuje, posilňuje, priťahuje
k Bohu a pozýva do neba. Vďaka jeho mučeníckej smrti sa gréckokatolícka
cirkev stala ešte mocnejšou, bohatšou a svätejšou. To je ovocie zrna,
ktoré odumrelo, aby iným dalo život.
Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko je
pre nás všetkých veľkou výzvou. Veď my sme dnes neprišli na toto
miesto obdivovať jeho hrdinský kresťanský a kňazský život, ale prišli
sme sa posilniť jeho vierou a jeho láskou. Prišli sme sa od neho učiť
milovať Boha viac ako všetko ostatné, viac ako vlastný život. Jeho
hlas je zosúladený s hlasom Božím a pozýva nás: „Buďte svätí“.
Keď dnes hovoríme o svätosti, musíme
si dať otázku, čo máme robiť, aby sme tú svätosť dosiahli. Čo máme
robiť, aby sa naše domovy, školy, pracoviská, dediny a mestá, ba celá
naša krajina stali príbytkami ľudí svätých, ktorí svojou dobrotou,
láskou, milosrdenstvom, svedectvom každodenného života a vernosťou
Kristovmu učeniu vplývajú na okolie? Čo máme robiť, aby pribúdalo
dobroty a ubúdalo zloby, aby bolo viac starostlivosti o človeka a o jeho
práva?
Potrebné je len jedno: aby sa v ľudských
srdciach udomácnila túžba po svätosti, ktorá stvárňuje nielen súkromný
život, ale ovplyvňuje podobu celej spoločnosti. Svätý Otec v Liste
rodinám napísal, že „prostredníctvom rodín plynú dejiny človeka,
dejiny spásy ľudstva. Rodina je postavená do stredu veľkého zápasu
medzi dobrom a zlom, medzi životom a smrťou, medzi láskou a tým, čo
sa prieči láske“ (GRS 23).
Spolu s blahoslaveným biskupom Vasiľom
vás všetkých prosím: Každá slovenská rodina nech zachová vernosť
Kristovi. Ostávajte v Kristovi, aby on ostával vo vás. Nedovoľte, aby
vo vašich srdciach, v srdciach matiek a otcov, v srdciach synov a dcér,
zhaslo svetlo svätosti. Nech lesk tohto svetla stvárňuje budúce
pokolenia svätých na slávu Božieho mena. Dnešný svet azda omnoho
viac než pred rokmi potrebuje svätých otcov a sväté matky. Verím, že
ešte stále vám v srdciach znie hlas Svätého Otca, ktorý nás pozýval,
aby sme boli verní Kristovi a verní jeho náuke. Pozýval nás, aby sme
obnovili svoje obyčaje, aby sme si počínali ako skutoční kresťania.
Vernosť Kristovi znamená svätosť života. Blahoslavený biskup mučeník
Vasiľ bol verný Bohu až do konca, a preto sa stal pre nás príkladom
svätosti.
Bratia a sestry, na orodovanie blahoslaveného Vasiľa prosme Boha o dar
svätosti, prosme o dar dôstojného a verného života.
Nebojte sa chcieť stať sa svätými!
Nebojte sa byť svätými!
Urobte tento národ rodinou ľudí svätých!
Blahoslavený biskup Vasiľ, vypros nám
milosť svätosti. Amen.“
Po tomto jeho príhovore nasledovali
ešte pozdravy a záverečné slová Mons. Jána Hirku, prešovského
emeritného biskupa; Mons. Hliba Lončina, apoštolského vizitátora
ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku, ktorý zídených veriacich
pozdravil v mene Jeho Eminencie Mons. Ľubomíra kardinála Husara, vrchného
arcibiskupa ukrajinských gréckokatolíkov z Ľvova, a prešovského
eparchu Mons. ThDr. Jána Babjaka SJ. Slávnosť pokračovala sprievodom
do katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde boli prenesené
relikvie blahoslaveného biskupa-mučeníka Vasiľa Hopka. Na záver
zaznel chválospev „Sláva na výsostiach Bohu“. Relikvie blahoslaveného
boli vyložené v lodi chrámu až do 21.45 hod. O 22.00 hod. bol sarkofág
s relikviami uložený k verejnej úcte do oltára v kaplnke sv. apoštolov
Petra a Pavla v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa za prítomnosti
prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka SJ, predstavených kňazského
seminára, bohoslovcov, rehoľných sestier a veriacich. Bola to jedinečná
chvíľa nielen pre gréckokatolícku cirkev, ale pre celú katolícku
cirkev, o ktorej jednotu sa snažil blahoslavený mučeník Vasiľ. V ťažkých
časoch zachoval vernosť Kristovi a Cirkvi. Je to veľmi živá výzva
pre každého z nás, aby sme neoddeľovali Cirkev od Ježiša Krista.
Blahoslavený biskup-mučeník Vasiľ je pre nás vzorom človeka, ktorý
miloval Cirkev a mal jej ducha. Osoba biskupa Hopka je príkladom pokory,
svätosti a veľkého utrpenia. Nikdy nehľadal slávu. Vedel milovať a
odpúšťať. Veľmi rýchlo zabudol na všetky príkoria a nikdy
nepoznal, čo je to pomsta. Obdivuhodná bola jeho láska k Svätému
Otcovi, k východnému obradu a k svojmu ľudu. Bol to človek modlitby. V
posledných rokoch svojho života jeho ústa stále šeptali modlitby.
Podobne ako blahoslavený biskup-mučeník
Pavol Peter Gojdič OSBM, aj balhoslavený vladyka Vasiľ Hopko zomiera
ako 72 ročný. Akoby aj táto nepatrná skutočnosť chcela potvrdiť, že
obaja veľkí gréckokatolícki biskupi si vybrali tú istú Cestu – Ježiša
Krista, vernosť ktorému dokázali vernosťou Cirkvi.
Článok prebraný zo stránky www.grkatpo.sk
Fotografie z celej udalosti sú na týchto stránkach
http://www.grkatpo.sk/fotoalbumy/?zobrazit=album&id=51
http://www.grkatpo.sk/fotoalbumy/?zobrazit=album&id=52
http://www.grkatpo.sk/fotoalbumy/?zobrazit=album&id=53