Proces blahorečenia

    Čo vlastne znamená beatifikácia? Podľa východného zvyku vyhlasovali za svätých vždy miestne cirkvi (eparchie). Vo východných cirkvách sa na západe rozšírené termíny "beatifikácia" a "kanonizácia" nepoužívali. Východ pozná termín "glorifikácia" - svätorečenie svätého, alebo "pričislenie" osoby do zástupu svätcov. Vo väčšine jazykov sa používa pre daný akt slovo "kanonizácia"; do slovenčiny sa to prekladá ako svätorečenie, čo je zvláštnosťou, lebo je to jazykovo identické s východnou tradíciou. Na západe sa udomácnil zvyk kanonizovať svätcov, po dôkladnom posúdení čností ich života, v ktorých museli dosiahnuť hrdinský stupeň. V súčasnosti je prax taká, že v Ríme musí prebehnúť proces v Kongregácii pre kauzy svätých po ukončení jeho diecéznej fázy.

    Vráťme sa však k slovu beatifikácia. Do slovenčiny sa prekladá ako - vyhlásenie za blahoslaveného. Beatifikácia je slávnostná deklarácia, ktorá sa odohráva počas sv. liturgie (sv. omše). Noví blahoslavení sa potom považujú za svätých v miestnej cirkvi, ale ešte nie sú zapísaní do zoznamu svätých univerzálnej cirkvi. Ten, kto už bol beatifikovaný, je už navždy zapísaný do liturgického kalendára miestnej cirkvi. Podľa dávneho zvyku sa títo svätci zobrazujú na ikonách, ktoré sú potom predložené úcte; veriaci sa pred nimi modlia, zapaľujú sviečky. Podobne relikvie "blahoslavených" bývajú predkladané k verejnej úcte veriacim. Spravidla neskôr, podľa možnosti bývajú "blahoslavení" kanonizovaní, teda vyhlásení za svätých. Týmto spôsobom sa rozširuje ich úcta z miestnej cirkvi na celú katolícku cirkev vo svete.

    Nahliadnime na chvíľu do Katechizmu katolíckej cirkvi, čo hovorí na túto tému: "Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, čiže keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky praktizovali čnosti vo svojom živote boli verní Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej a udržiava nádej veriacich tým, že ich dáva za vzor a za orodovníkov. Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Veď svätosť Cirkvi je tajomným prameňom a spoľahlivým kritériom jej apoštolskej činnosti a jej misionárskeho zápalu" (KKC 828).

    Cirkev ako dobrá matka a učiteľka počas svojich dvoch milénií stále predkladala svojim synom a dcéram príklady svätcov, ktorí vždy v nových spoločenských a sociálnych pomeroch odpovedali na Kristovu výzvu k svätosti: "Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5, 48). "Od Cirkvi sa (kresťan) učí príkladu svätosti, ktorej vzor a prameň spoznáva v Presvätej Panne Márii; svätosť spoznáva v autentickom svedectve tých, ktorí ju žijú; objavuje ju v duchovnej tradícii a v dlhých dejinách svätých, ktorí ho predišli a ktorých pamiatku sa v liturgii slávi podľa vlastných časti na sviatky svätých" (KKC 2030).

    "Keď Cirkev v ročnom cykle slávi pamiatku mučeníkov a iných svätých ohlasuje veľkonočné tajomstvo v tých mužoch a ženách, ktorí spolu s Kristom trpeli a spolu s ním sú oslávení, a predkladá veriacim ich príklady, ktoré všetkých priťahujú skrze Krista k Otcovi, a pre ich zásluhy vyprosuje Božie dobrodenia" (KKC 1173; porovnaj tiež II. Vatikánsky snem, konšt. Sacrosanctum Concilium, 104).

    1. 27. mája 1986 Kongregácia pre kauzy svätých adresovala dekrét Jeho Exc. Štefanovi Kočiškovi (arcibiskupovi byzantského obradu v Pittsburgu, PA). V tomto dekréte spomínaná Kongregácia dala dovolenie k príprave procesov beatifikácie biskupov Teodora Romžu, Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopku v pittsburskej eparchii, PA v USA z dôvodu politickej situácie (komunistického prenasledovania), ktorá bola v tomto období v Československu.
    2. 17. decembra 1994 Kongregácia pre kauzy svätých s prot. Č. 1996-1/89 udelila Nihil obstare pre kauzu Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopku.
    3. 19. októbra 1995 Sekretár Kongregácie pre kauzy svätých Jeho Exc. arcibiskup Edward Nowak adresoval dekrét Jeho Exc. Jánovi Hirkovi, v ktorom sa hovorí: "nakoľko politická situácia na Slovensku sa zmenila, musí sa pokračovať v príprave procesu v diecéze, kde biskupi Gojdič a Hopko zomreli, ako spomína kanonické právo, teda v prešovskej eparchii, ako žiadal aj Jeho Exc. Judson Michael Procyk, pitsburský arcibiskup-metropolita byzantského obradu, nástupca Jeho Exc. arcibiskupa Štefana Kočiška.
    4. Na základe toho boli podľa predpisov kauz svätých menovaní členovia do potrebných komisií a tribunál pre diecézny proces.
    5. 7. januára 2001 boli menovaní skúsení historici a archivári, ktorí dostali úlohu zhromaždiť celú dokumentáciu týkajúcu nejakým spôsobom kauzy Sluhu Božieho Vasiľa Hopka, nachádzajúcu sa vo všetkých domácich a zahraničných archívoch.
    6. Dekrétom Jeho Exc. ThDr. h.c. Jána Hirku z 30. januára 2001 bolo z právneho hľadiska nariadené otvorenie kauzy a tiež bol menovaný súdny tribunál.
    7. Od 6. februára 2001 do 22. marca 2001 počas 15 zasadaní 13 priamych svedkov odpovedala na 33 otázok promotora spavodlivosti. Bolo zhromaždených 58 najdôležitejších dokumentov.
    8. 24. marca 2001 sa uskutočnilo záverečné zasadanie, po ktorom sa premiestnila kompletná dokumentácia diecéznej fázy procesu na Kongregáciu pre kauzy svätých (Transumptum a verejná kópia v pôvodnom jazyku a talianskom preklade).
    9. 6. apríla 2001 Kongregácia potvrdila právnu platnosť káuz Pavla Petra Gojdiča titulárneho prešovského biskupa a Vasiľa Hopka, titulárneho biskupa midilského a pomocného prešovského a začalo sa štúdium celej doručenej dokumentácie. Tým sa začala rímska fáza procesu a príprava Positio.
    10. 24. septembra 2001 bol menovaný tribunál, ktorý usmerňoval exhumáciu, súdne uznanie a premiestnenie ostatkov Sluhu Božieho ThDr. Vasiľa Hopka.
    11. 19. novembra 2001 sa uskutočnilo premiestnenie ostatkov Sluhu Božieho Vasiľa Hopka z podzemnej krypty pod Katedrálnym chrámom do steny ľavej bočnej kaplnky v tom istom Katedrálnom chráme.
    12. 7. júla 2003 v prítomnosti Svätého Otca spolu s ďalšími 9 dekrétmi bol vyhlasený dekrét o mučeníctve Sluhu Božieho Vasiľa Hopka, titulárneho biskupa midilského a pomocného biskupa prešovského, ktorý sa narodil 21. apríla 1904 v Hrabskom (Slovensko) a zosnul 23. júla 1976 v Prešove (Slovensko).

(texty prebrané zo stránky www.grkatpo.sk)