Myšlienky:
„Proste a dostanete!“ (Mt 7, 7).
„Dostanete všetko, o čo budete s
vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21, 22).
„Bez prestania sa modlite“ (1
Sol 5, 17).
„Syn môj, takto hovor pri každej veci:
Pane, ako sa tebe páči, nech bude tak“ (NK., III., 15, 1).
„Ten sa neustále modlí, kto spája
modlitbu s dobrými skutkami“ (Origenes).
„Modlitba je záchrana sveta, mier s
Bohom, matka a dcéra sladkých sĺz, uzmierenie hriechov, dvíhajúci most
proti pokušeniam, tvŕdza proti útokom strastí, utíšenie vojen, zamestnanie
anjelov, strava duší, budúca radosť, činnosť, ktorá bude trvať večne,
cnosť, nositeľka všetkých Božích milostí...“ (Sv. Ján Klimak).
„Pre mňa je modlitba vzletom srdca,
jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v
radosti“ (Sv. Terézia z Lisieux).
„Modlitba je povznesenie duše k Bohu
alebo prosba o vhodné dobrá“ (Sv. Ján Damascénsky; KKC 2590).
„Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva,
najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za «svätých», majú účasť na živej
tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou
terajšou modlitbou. Kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať
o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli «do radosti», svojho Pána,
boli ustanovení «nad mnohým». Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu
plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý
svet“ (KKC 2683).
Príklady:
„V čom je nám biskup Hopko vzorom?
Bol umiernený v reči. Nikdy nehovoril zle
o nikom. Málo hovoril, ale o to viac sa rozprával s Bohom. Charakterizovala ho
uzobranosť. Myseľ mal upriamenú na Boha...“ (M. Hromník: Blahoslavený
biskup Vasil, s. 50).
„V meditáciách bohoslovcom mnohokrát
pripomínal dôležitosť modlitby, seriózneho života a svedomitej práce. On
sám v seminárnej kaplnke trávil viac času ako vo vlastnom byte. Netreba sa
preto čudovať, že bohoslovci nazvali jeho Časoslov „šlabikárom“, keďže
niesol stopy častého užívania“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko...,
s. 46).
„Molitvy, jaki najdem v toj knižočki,
maju nam dati primir, jak majem i sami ot sebja podobny molitvy sočiniti.
Najkrajši molitvy, jaki sami sdilajem, ibo tohda hovorit serdce k Serdcu, tohda
dumajem na to, čto hovorim, ibo sami od sebja hovorim...“ (V. Hopko: Christos
v nas, s. 10)
„Otec biskup bol veľmi dobrý, skromný a
pokorný. Nikdy o nikom zle nehovoril. Málo sa s nami rozprával, ale jeho ústa
sa od rána do večera rozprávali s Bohom. Ustavične sa modlil“ (ThDr. J.
Bujňak. In: P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 68).
„Pán biskup (P. Gojdič – pozn. F. D.)
bol známy tým, že sa neustále modlil... V tom sa mu tiež podobal najdôst.
otec biskup Hopko...“ (J. Mastiliak: Hrsť spomienok, s. 36).
„Raz na otázku svojho priateľa otca Bujňaka,
prečo stále pohybuje ústami, odpovedal: «Vieš Ďurko, zvykol som si na
strelné modlitby, ktoré som raz z dlhej chvíle napočítal, že cez deň som
dvetisíckrát povedal: - Drahý Spasiteľ, milujem Ťa daj, aby som Ťa vždy
viac a viac miloval»“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s.
68).
„Pekne je modliť sa v prírode, pretože
všade vidíš Božie stopy; krajšie je modliť sa v chráme, pretože v tvojej
blízkosti žije na oltári sám Pán Boh neobyčajným spôsobom. Ale najlepšie
je modliť sa po svätom prijímaní, pretože nie je v tvojej blízkosti iba na
oltári, ale je v tebe, v tvojej duši, v tvojom srdci. Už ani viac nemôže byť
bližšie k tebe!“ (V. Hopko: Christos v nas, s. 8; porov.: Blahoslavený
biskup Vasil Hopko, s. 13).
„Mnoho sa treba modliť, lebo bez modlitby
nie sú milosti, a bez milosti nič nemáme!“ (List č. 7; porov.: F. D. Da
vsi jedino budut, s. 38).
„Mnoho sa modlíte, aby ste dostali všetky
potrebné milosti k tomu, aby ste sám i Vaši veriaci získali spásu, a
oslavovali Pána Boha vo večnosti...“ (List č. 10; porov.: Da vsi jedino
budut, s. 41).
Aplikácia:
V úvode k encyklopédii o modlitbe (La
Preghiera, Rím 1967) píše prof. R. Bocassino svoje spomienky zo strednej
Afriky. Primitívna žena lesného kmeňa robí z hliny nádoby. Modlí sa k
bohom pri hľadaní hliny, pri miešaní, pri pálení. Pýta sa jej, kto ju to
naučil. Pokrčí plecami: „Kto učí deti plakať? Samy to robia. Aj modlitba
ide sama od srdca.“
Všetko, čo robíme podľa Božej vôle, nás
k Bohu povznáša. Odriekavanie modlitebných textov je iba časť, i keď dobrá
a dôležitá, veľkej „životnej“ modlitby. V tomto duchu napísal i sv.
Augustín spis O práci mníchov. Vyvracia tam teóriu messaliánov, že
by sa mních mal iba stále modliť. Len nech pracuje, i to je dobrá modlitba.
Ohlasom tejto náuky potom je známe benediktínske heslo: Ora et labora (Modli
sa a pracuj!).
Origenes nazval všetky pozemské starosti výrazom
„tieň“. Nikto z ľudí nekupuje tieň. Opatrujeme si len predmet, jeho tieň
s ním ide zadarmo. Tak vraj máme podľa Origena prosiť o pravé duchovné
veci, pozemské a telesné potreby sa nám pridajú bez žiadania, ako tieň.
Podľa sv. Jána Klimaka – píše T. Špidlík
(Pramene svetla ) - je modlitba súdna sieň, kde sa môže oslobodiť každý
vinník. Preto sa vo východných liturgiách tak často vyskytuje tzv.
katanyktický tón, duch pokánia, prosba o zmilovanie, vyjadrená v krátkej
invokácii Pane, zmiluj sa! Považuje sa za najkrajšiu prosbu, s ktorou
sa k Bohu môžeme obrátiť.
Kresťania sa modlia za seba navzájom. Je
to povinnosť všetkých. Osobitne je to však úloha tých, ktorí odišli z
verejného života, aby slúžili Bohu v samote. Sv. Ján Zlatoústy bráni mníšsky
život proti námietke, že je to život neplodný? Opisuje pustovníkov ako
obrov, ktorí svojimi modlitbami držia stĺpy Cirkvi a štátu.
Jednoducho a pekne vyložil účinok
prosebnej modlitby Origenes. Používa prirovnanie s deťmi. Každý človek
prichádza na svet podľa odvekého Božieho plánu, a predsa matkám a otcom
patrí pravá vďačnosť. Skrze nich prichádzajú deti na svet. Milosti a Božie
dary sú akoby deti našich prosieb, sú od Boha, a predsa i od nás.
Sv. Makar Egyptský, pustovník (†390),
takto hovorí:
„Keby bol ten slepec na ceste nekričal a
tá žena k Ježišovi nepristúpila, neboli by uzdravení; tak i ten, kto z
vlastnej vôle a z pevného predsavzatia nepríde k Pánovi a nebude k Pánovi
volať a nebude ho prosiť plnou vierou, nedosiahne uzdravenie.“
Otec sledoval svoje dieťa, ako sa snaží
preložiť ťažkú vázu s kvetinami. Chlapček sa trápil, fučal, mrnčal,
ale vázu neposunul ani o milimeter.
„Použil si všetky svoje sily?“ spýtal
sa otec.
„Áno,“ odpovedal chlapec.
„Nie,“ odvetil otec, „lebo si ma nepožiadal,
aby som ti pomohol.“
Modliť sa znamená použiť naozaj „všetky“
svoje sily.
Istý kazateľ rozprával o žene, ktorá ho
raz prišla na konci bohoslužieb požiadať o modlitbu. Keď ju vyzval k tomu,
aby sa modlila s ním, povedala:
„Och, to nie, Myslím, že mňa by Boh
nepočul.“
On sa na ňu pozrel a vyzval ju:
„Mohli by ste teraz nahlas povedať niekoľko
neslušných slov?“
Ona zaskočene vyhŕkla:
„Och, to nie, pretože Boh by ma počul.“
Kazateľ ju poučil:
„Vy tvrdíte, že Boh by vás počul, keď
nadávate, ale nepočul by vás, keď sa modlíte?“
Pochopila.
Kardinál Jean M. Lustiger, parížsky
arcibiskup, kedysi Žid, bol raz oslovený novinármi, kedy mu ostáva čas na
modlitbu, meditáciu či adoráciu pred bohostánkom. Novinári vedeli o jeho veľkej
aktívnej činnosti. Kardinál im odpovedal: „Nie, ja nemám času... ja si ho
jednoducho nájdem!“
Prof. ThDr. Jozef Vrablec vo svojich Homíliách
(B) cituje slová psychiatra Sadlera (z knihy Modern Psychiatry ):
„Je zdravé večer pred spánkom sa okúpať. Ale bolo by tiež veľmi zdravé,
keby si ľudia našli čas na duševný kúpeľ v modlitbe. Väčšina ľudí
ochotne kŕmi svoje telo, avšak dušu necháva hladovať. Neuvedomujú si, že
modlitba je schopná uchrániť pred chorobami a umenšovať bolesti, je schopná
rozháňať starosti a roznášať mier v duši.“
Jedna stará legenda hovorí o tom, že keď
Adam a Eva zhrešili proti Pánu Bohu a museli opustiť raj, Adam sa ešte pri
bráne obrátil na Boha a smutne sa spýtal: „Pane, teraz už navždy musíme
byť odlúčení od teba?“ Pán zostal dojatý a hovorí Adamovi: „Dám vám
posla, ktorého kedykoľvek môžete poslať ku mne so svojimi záležitosťami.“
Brána raja sa navždy zavrela a Adam s Evou kráčali po pustej ceste. Zrazu si
všimli, ako vedľa nich kráča biela postava a pýtajú sa jej: „Kto si?“
Postava sa usmiala a povedala: „Modlitba.“ Modlitba je Boží posol, ktorý
zabezpečuje naše spojenie s Bohom.