žandári. Keď sa pri mne zastavili, rozhodil som pred nimi letáky, vyskočil na bicykel, rozkrútil ho na plné obrátky a ušiel im z dohľadu. Ukryl som sa u brata, ktorý býval na garázdskej váhe. Lenže niekto môj úkryt prezradil. Žandári ma našli a násilne odvliekli do Šale, kde ma nútili k priznaniu. Od koho mám letáky, som im neprezradil. Väznili ma 14 dní. Hneď po tom, čo ma prepustili, uväznili môjho brata."
 
     Pochopiteľne, krvavým udalosťiam z 5. augusta 1922 sa cesta biedy a revolučných bojov Sládečkoviec, Hornej Kráľovej a Hájskeho neskončila. Vládnuca buržoázia po svojom dočasnom víťazstve ešte viac pritiahla opraty, ktorými škrila pracujúci ľud; no na druhej strane dedinská chudoba ani napriek neustávajúcemu šikanovaniu, teroru a žalárovaniu neustala v boji za svoje práva.
 
     Vo všetkým troch obciach postupne vznikli organizácie komunistickej strany, do ktorých vstúpili tí najodvážnejší. Ale ich požiadavky a podujatia podporovali tisíce ľudí.
     V Močenku pracovala miestna organizácia KSČ už v roku 1922. Iniciátorom jej založenia bol Jozef Obuch.
     10. júna 1923 si miestni bedári založili organizáciu KSČ aj v Hájskom.
     Archívne dokumenty, objavené v oblastom archíve v Šali, podávajú svedectvo o stále sa opakujúcich stretnutiach dedinskej chudoby s buržoáznimi úradmi. Pripomeňme si niektoré aspoň heslovite:
     V roku 1923 zverejňuje komunistická strana v Močenku svoju kandidačnú listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva, na ktorej figurujú ako kandidáti: Alexander Braun, zemerobotník, Michal Sýkora, zemerobotník, Ján Lenícky, zemerobotník, Ľudovít Balontay, zemerobotník, Štefan Mihálik, maloroľník, Gregor Kováč, zemerobotník, Michal Mihálik, zemerobotník, Ján Tóth, zemerobotník, Vincent Suchý, zemerobotník a Pavol Buch, zemerobotník.
     5. mája 1928 prepukol štrajk na veľkostatkoch E. Schwitzer a V. Brauna v Kepežde.

 
     17. apríla 1929 vtrhli žandári do bytu Št. Mihálika v Močenku a vykonali v ňom domovú prehliadku. Neskôr robili domové prehliadky aj v bytoch Vincenta Tótha, Jána Lenického, P. Bucha a ďalších revolučne orientovaných občanov, u ktorých hľadali komunistické letáky.
     6. marca 1931 podávajú četníci trestné oznámenie na Ladislava Varsányiho za prevolávanie komunistických hesiel.
     28. septembra 1931 "neznámi páchatelia" - ako sa uvádzalo v četníckom hlásení - rozhadzovali v Kepežde a Hornej Kráľovej predvolebné komunistické letáky.
     10. januára 1932 sa konala pred notárskym úradom v Močenku veľká demonštrácia nezamestnaných.
     10. februára 1932 sa zišli stovky nezamestnaných z Močenku a Hornej Kráľovej a zúčastnili sa na demonštračnom hladovom pochode do Šale. Pochod zorganizoval Štefan Mihálik.
     16. mája 1932 podáva četnícka stanica trestné oznámenie na Štefana Mihálika a ďalších 28 nezamestnaných za aktívnu účasť na organizovaní hladového pochodu do Šale.
     20. februára 1933 sa uskutočnila pred notárskym úradom v Močenku ďalšia demonštrácia nezamestnaných z obce a okolia. Četníci opäť podávajú ďalšie trestné oznámenie na Izidora Szolágyiho a ďalších sedem občanov.
     24. apríla 1935 bolo v Hornej Kráľovej verejné zhromanždenie, na ktorom rečníci hovorili o pomeroch v ZSSR a nebezprečenstve novej vojny, hroziacej z nástupu fašizmu v Nemecku.
     V rokoch 1935-1938 sa uskutočnili v Močenku, Hornej Kráľovej i v Kepežde viaceré verejné zhromaždenia, venvané boju za lepšie životné podmienky pracujúcich a mobilizácii všetkých demokratických síl na ochranu republiky pred nastupujúcim fašizmom. Niektoré zhromaždenia buržoázne úrady zakázali. Medzi rečníkmi, ktorí v obciach predhovorili, boli známi komunistickí funkcionári Fr. Kubáč, Št. Major, Dr. J. Poničan a iní.