|
Manuelský sloh
 Bohatstvo, ktoré Portugalsku priniesli zámorské objavy sa odzrkadlilo predovšetkým v architektúre vo vzniku tzv. Manuelského slohu (nazvaný Manuelino podža kráľa Manuela I., v prvej polovici 16 storočia), spájajúceho neskorú gotiku s veľkolepou a jedinečnou dekoratívnosťou.
Tá odzrkadľovala všetko nové s čím sa Portugalci stretávali počas námorných ciest, alebo prinášali domov. Časté sú motívy morskej a exotickej fauny a flóry popri náboženských motívoch. Kresťanské symboly sú často vyobrazené s exotickými prvkami, pomôckami námorníkov, lanami, mušľami, vlnkami a pod.
Najznámejšie stavby nesúce pečať Manuelského slohu nájdeme tak v Lisabone, ako aj v iných portugalských mestách, na Madeire a Azorských ostrovoch.
V Lisabone sú to najmä Kláštor Hieronymitov ( Mosteiro dos Jerónimos ) a známa Belémska veža (Torre de Belém) často zobrazovaná na pohľadniciach ako symbol Lisabonu.
Manuelský stýl je možné obdivovať napríklad v Tomare, v častiach Kláštora Krista (obr. napravo), v Coimbre na Klášore Svätého kríža atď.
Termín "barok" je odvodený od portugalského slova označujúceho "nepravidelne tvarované perly" prinesené z východu.
 Barok sa vo všetkej svojej majestátnosti rozvíjal v Portugalsku v 18 storočí podporované obrovským bohatstvom, ktoré bolo výsledkom objavenia zlatých a diamantových baní v Brazílii, obchodu z krajinami na východe a začínajúcej sa produkcie a exportu Portských vín.
Barok sa v Portugalsku prejavil o čosi neskôr ako v iných krajinách Európy, ale nadobudlo tu svoje vlastné charakteristické črty vyplývajúce opäť zo spojenia Portugalska s exotikou jeho zámorského impéria.
V čase vlády kráľa Joaa V prichádzali na kráľovský dvor mnohí slávni európski umelci, ktorí sa tiež podieľali na vzniku barokových skvostov.
Azulejos
Dekoratívne kachličky nazývané azulejos (azuležuš) sú tradičným prvkom - doplnkom portugalskej architektúry. Zdobia interiéry a fasády budov, kostolov, palácov, domov, staníc, reštaurácií atď.
Možno ich obdivovať najmä v Lisabone, kde sa nachádza aj špeciálne múzeum venované kachličkám "Museu Nacional do Azulejo", ktoré zaznamenáva celú históriou vývoja azulejos až po 20 storočie.
Portugalci si osvojili umenie azulejos od maurov a po stáročia tak rozvíjali túto tradíciu (pre jednotlivé obdobia napr.Manuelino, Baroko atď. sú typické iné vzory, farby, námety a pod.).
Literatura
 Slávny portugalský moreplavec Vasco de Gama na konci svojej kariéry miestokráľa Východnej Indie, zomrel v decembri roku 1524. V rovnakej dobe alebo o niekoľko týždňov neskôr sa narodil Luís Vaz de Camoes. Bola to len zhoda okolností? Určite. Nebola však jediná. Medzi dvoma celebritami portugalskej histórie bolo vzdialené príbuzenstvo. Luisov starý otec Antâo de Camoes si vzal za manželku sesternicu Vasca de Gamy a podľa niektorých kronikárov doprevádzal veľkého moreplavca na prvej aj druhej ceste do Indie. Dôležitejšie však bola spriaznenosť ducha.
Keby sme sa mali v rozprávaní o Camoesovom živote pridržať iba overených faktov, stačil by na to jeden odstavec. O jeho osudoch je málo vierohodných správ, oveľa väčšia časť básnikových životných peripetií je rekonštruovaná zo zmienok a narážok v jeho literárnom diele. Je samozrejmé, že mnohé z týchto dohadov boli po mnohé storočia predmetom sporov literárnych historikov a je tomu tak až dodnes.
Camoes pochádzal z nižšej portugalskej šľachty. Luisova matka údajne zomrela pri pôrode, otec Simao de Camoes sa druhýkrát oženil, ale dal sa na vojenskú kariéru. Bohatstvo a slávu hľadal na Východe. Po stroskotaní lode pri indickom pobreží blízko mesta Goa sa síce dostal na breh, tam však zomrel na následky vyčerpania.
Mladý Luís zdedil titul "urodzeného rytiera kráľovského domu" malú rentu a dom v Coimbre. Zdá sa, že v tomto meste prežil celú svoju mladosť. Coimbra bola dlho metropolou kráľovstva, Lisabon sa stal sídelným mestom v roku 1256. Jednu prioritu si však zachovala- od roku 1290 tu pôsobila univerzita, ktorá patrila k najstarším v Európe.
Za podpory svojho strýca Benta začal študovať na univerzite dejiny a klasickú literatúru. Spoznával klasických autorov, bol oslnený Petrarcovým zjavom, silno naňho pôsobilo aj prostredie, krása romantického mesta. To všetko ho priviedlo k prvým literárnym pokusom. A bol tu ešte jeden dôvod, prečo sa začal vyjadrovať veršom. Márna túžba prvého vzplanutia síce zodpovedala dobovým konvenciám, zároveň však akoby predznamenávala podobu Camoesovho citového života. Provinčné, univerzitné mesto mohlo ponúknuť mladému chudobnému šľachticovi jedinú kariéru- cirkevnú. Osud ( alebo skôr vplyvný strýko ) rozhodol inak.
Na kráľovskom dvore za vlády Jána III. Zbožného vtedy panovala prísna morálka, celá zem od roku 1536 žila v tieni inkvizície, od roku 1540 upevňovali v Portugalsku svoje pozície Jezuiti. Život na dvore bol už len odleskom niekdajšieho veselého renesančného lesku. Tu pod protektorstvom grófa de Linhares začal Camoes svoju kariéru. Jej začiatky boli sľubné. 20-ročný Luís podľa dobových zmienok vynikal telesnou krásou a duševnou prevahou, upozornil na seba sonetmi, úspešne skladal eklogy, napísal dokonca k akejsi slávnej príležitosti hru Kráľ Seleucus. Štyri roky života na dvore však nevypĺňala len literárna tvorba. Básnik sa nešťastne zamiloval do dcéry prvej dvornej dámy, do Catherine d' Athayde. Vo svojich veršoch ju nazýval anagramom jej mena- Nathercia. Milencom sa darilo nejaký čas vzťah tajiť, po prezradení prišiel prísny a neodvolateľný trest- Luís bol vypovedaný. Uchýlil sa k príbuzným do Santaremu, odkiaľ posielal na všetky strany dopisy so žiadosťou o pomoc. Na radu priateľov sa obrátil aj na kráľa, ktorý mu tento trest zmenila vojenskú službu v kolóniách. Po dvoch rokoch sa mohol zo severoafrickej Ceuty vrátiť späť do Lisabonu. Bol rovnako chudobný ako keď odchádzal. Okrem rukopisov trpkých elégií si privážal len žold v podobe prázdnej očnej jamky. Zo spanilého mladíka, ktorý na dvore recitoval svoje sladko smutné verše, poznačené portugalským pocitom "saudade" tou nostalgickou vášňou duše , je teraz polovičný mrzák. Svoje oko obetoval kráľovi v bitke s Maurmi- a márne. Po súboji, v ktorom vážne zranil dvorného úradníka, bol Luís zatknutý a deväť mesiacov väznený. História sa opakovala. 7 marca bol básnik prepustený, dostatočným trestom mali byť tri roky vojenskej služby na Východe. Počas dlhej plavby do Indie si básnik uvedomoval, aký veľký čin vykonali príslušníci jeho vlastného národa. Teraz mal príležitosť poznať námornú cestu, po ktorej sa pred viac ako 50 rokmi uberal Vasco de Gama. Na vlastnej koži zažil búrku pri Myse Dobrej nádeje, na každej zastávke sa stretával so stopami prvých plavcov. V kráľovstve naverbovaní vojaci neboli po vylodení viazaní žiadnou pravidelnou službou, dostávali len nepatrný žold a sami sa museli starať o stravu a bývanie. Na každú výpravu si ich kapitáni lodí najímali. Tak sa Camoes pravdepodobne zúčastnil výpravy na Malabar, prenasledovania pirátskych lodí v Červenom mori a naopak pirátskych prepadov tureckých obchodných lodí v Ormuzskej úžine. V tej dobe spoznal aj odvrátenú tvár slávneho portugalského dobývania sveta- lúpeže, ziskuchtivosť, bezprávie a krutosť. Drsné zážitky a nasledujúce dlhé mesiace strávené v Goa v nečinnosti ho napĺňali smútkom za vlasťou. Vtedy sa po prvýkrát v jeho tvorbe objavilo prirovnanie: Goa je Babylon, zem skazy, Lisabon je Sion, zem nádeje, symbol zbožňovanej a chýbajúcej vlasti, symbol uplynulých rokov mladosti.
V roku 1555 pod dojmom krvavej výpravy proti Kalikatu napísal niekoľko satirických básní, ktoré vzbudili veľké pohoršenie. Miestokráľ na nátlak šľachty básnika vypovedal do čínskeho Macaa. Zbohom, Sion domova! Písal sa rok 1556, sa Luís mal vrátiť do vlasti a namiesto toho odpláva do Číny. Camoesovi bola prisľúbená akási podivná notárska funkcia- správca pozostalostí po mŕtvych a majetku neprítomných. Neskôr ju aj vykonával a zdá sa, že mu príliš starostí nerobila. V Macau dodnes ukazujú turistom jaskyňu, v ktorej podľa legendy básnik žil a tvoril. Pravde bližšie bude, že jaskyňa s krásnym výhľadom bola cieľom jeho vychádzok. Po všetkých tých rušných udalostiach konečne dva relatívne pokojné roky, ktoré využil na intenzívnu prácu na svojom vrcholnom diele. Neslávny návrat nešťastného básnika priniesol ďalšie dobrodružstvá. V ústi Mekongu loď stroskotala, Camoes si ako jediný z celej posádky zachránil holý život a svoje rukopisy. Po niekoľkomesačnom čakaní sa dostal na obchodnú loď, ktorá išla do Goa. Podľa niektorých literárnych historikov sa v tomto období stretol s mladou Orientálkou Dinamene, ktorá sa stala Camoesovou družkou.
Lusíadas – Lusovci
 Takmer 9000 jedenásťslabičných veršov v desiatich spevoch tvorí "najvydarenejší národný epos renesančnej literatúry". Je to oslava portugalského národa, skladba , ktorá v mýtickom rámci, avšak na základe skutočných udalostí opisuje objaviteľskú cestu Vasca de Gamy okolo afrických brehov do Indie
V roku 1572 bola kniha " Os Lusíadas " vytlačená, keďže kráľ Sebastián podpísal dekrét, v ktorom priznával autorovi na desať rokov všetky práva spojené s knihou. Aj tu sa názory literárnych historikov diametrálne rozchádzajú. Jedni tvrdia, že kráľ Sebastián odbil svojho vojaka a básnika nepatrnou čiastkou. Vychádzajú pritom zo svedectiev, že posledných sedem rokov žil Camoes v biede a že jeho čierny sluha Antonio žobral pre svojho pána v lisabonských uliciach. Druhí namietajú, že penzia 15000 reálov nebola malá(dvorné dámy vtedy dostávali 10000 reálov ročne) a že básnik bol zabezpečený do konca života. Vidina dokonalej vlasti, ktorá básnika sprevádzala diaľkami Orientu, sa rozplývala. A v Lisabone vládol mor. Vyslobodený z posledného utrpenia prišlo v provizórnej nemocnici 10 júla 1580. Básnikove pozostatky uložili do hrobky v kostolíku sv. Anny. Ale ani tu nemal pokoj. Veľké zemetrasenie roku 1755 kostolík úplne zničilo. Keď o storočie neskôr komisia odborníkov hľadala Camoesov hrob, exhumovala mnoho takmer rozpadnutých a bližšie neurčených kostí. Uložili ich k poslednému odpočinku do kostola v Belém v Lisabone. Sú tam vedľa seba tri náhrobky- Camoesov, kráľa Sebastiána a Vasca de Gamy. Len pod tým posledným odpočívajú skutočne pozostatky toho, ktorého meno je vytesané do kameňa…
 Portugalský spisovateľ, zakladateľ Národného divadla v Lisabone, liberálny politik a minister zahraničných vecí Joao Baptista da Silva Leitao de Almeida Garrett, sa narodil 4. 2. 1799 v Porte.
Prvé Garrettove literárne pokusy pochádzajú z obdobia štúdia práva na univerzite v Coimbre, kde bol dušou akademického kultúrneho života.
Ako odporca absolutizmu bol po zrušení liberálnej ústavy roku 1823 donútený utiecť z vlasti. Do roku 1826 žil v Anglicku a vo Francúzsku. Tu napísal báseň Camoes, považovanú za prvý prejav romantizmu v portugalskej literatúre.
Po smrti kráľa Joaa VI. sa Garrett zapojil do politického života v Portugalsku, ale absolutistická kontrarevolúcia ho opäť vyhnala do exilu v Anglicku.
Po návrate naďalej bojoval na strane liberálov a podieľal sa na plánoch konsolidácie krajiny. Nasledovala diplomatická misia v Bruseli, ktorá bola jeho posledným pobytom v cudzine. Počas obdobia vlády ľavého krídla liberálov sa Garrett aktívne zúčastňoval kultúrnej osvety krajiny. Ujal sa plánu založenia a vybudovania národného divadla. Po víťazstve Cabralovej diktatúry prešiel do umiernenej opozície. Obdobie tzv. regenerácie prináša Garrettovi titul vikomta a kreslo ministra zahraničných vecí. Odsudzovaný za prijatie šľachtického titulu sa ako niekdajší kritik nových barónov uchyľuje do samoty a zomiera 9. 12. 1854 v Lisabone.
Najvýznamnejšími dielami z jeho rozsiahlej tvorbu sú básne Camoes, D. Branca, divadelná hra Frei Luis de Sousa a próza Viagens na Minha Terra.
Seznam českých a slovenských překladů děl portugalských spisovatelů
Al Berto (1948 – 1997)
výber z básnickej tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint Nitra, 1998
ALCOFORADO(ová), Mariana (1640 – 1723)
domnelá autorka anonymných Lettres portugaises traduites en francais, Paríž 1669, v portugalčine vyšli v preklade Filinta Elísa
Portugalské listy, P: z fr. Adolf Kroupa, V: Praha, Odeon 1970 (+1910)
ALEXANDRE, António Franco *1944
As moradas 1 e 2, 1987
výber v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
ALMEIDA(ová), Virginia de CASTRO E
Život Camoesův, P: Lumír Čivrný, Kamil Bednář, V: Václav Petr, Praha 1941
AMARAL, Fernando Pinto do *1960
Acédia, 1990
A escada de Jacob, 1995
výber z oboch v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
slovenský výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint, Nitra 1998
ANDRADE, Eugénio de *1923
výber z tvorby v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
BRANDAO(ová), Fiama Hasse(ová) Pais(ová) *1938
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint, Nitra 1998
CAMOES, Luís de (okolo 1531 – 1580)
Os Lusíadas, 1572
Lusovci, P: Kamil Bednář, Zdeněk Hampl, V: Praha, SNKLHU1958, (+ V: Praha, J. Otto 1902)
výber z lyrickej tvorby v:
Sonety lásky, P: Miloslav Bureš, V: Pardubice, V. Vokolek 1933
Portugalské lásky, P: Kamil Bednář, V: Praha, Václav Petr 1941
Lyrika, P: Kamil Bednář, V: Praha, SNKLHU 1957
Msti se mým slzám, P: Zdeněk Hampejs, prebásnil K. Bednár, V: Praha, Mladá fronta 1962
Trýzeň i útěcha, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1974, 1997
CASTELO BRANCO, Camilo (1825 – 1890)
Amor de perdicao, 1863
Zhoubná láska, P: Marie Adámková, V: Praha, Odeon 1979
CASTRO, Eugénio de (1869 – 1944)
Belkiss, Rainha de Sabá, de Axum e de Himiar, 1894
Belkiss, královna sábska, axumská ahymiarská, P: ?, V: ?, č. 1900, 1916
CASTRO, Ferreira de (1898 – 1944)
Emigrantes, 1928
Vystěhovalci, P: Marie Adámková (v Stín kaučuku) V: Praha, Odeon 1978 (+1953)
Emigranti, P: Štefan Kýška, V: Bratislava, Práca 1949
A selva, 1930
Stín kaučuku, P: Milada Fliederová, V: Praha, Sfinx 1934, 1941
Džungle, P: Luděk Kult (v Stín kaučuku), V: Praha, Odeon 1978
Eternidade, 1933
Věčnost, P: ?, V: ?, č. 1947
Terra fria, 1934
Chladná země, P: ?, V: ?, č. 1944
A la e aneve, 1947
Vlna a sníh, P: ?, V: ?, č. 1952
A missao, 1954
Misie, vyšlo v súbore Pět portugalských novel, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1987
CORREIA(ová), Hélia *1949
Montedemo, 1983
Ďáblova hora, v súbore Pět portugalských novel, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1987
Florbela, 1991
Florbela, P: ?, V: časopis Světová literatura 6/1993
CRUZ, Gastao *1941
As pedras negras, 1995
vybrané básne v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint, Nitra 1998
DINIS, Júlio (1839 – 1871)
As pupilas do senhor reitor, 1867
Svěřenky páně farářovy, P: ?, V: ?, č. 1898
ESPANCA(ová), Florbela (1894 – 1930)
výber z poézie, denníkových záznamov a korešpondencie: Kniha Sestry Stesku, P: Kateřina Ritterová, V: Olomouc, Votobia 1997
FONSECA, António José Branquinho da (1905 – 1974) Rio turvo, 1945 titulná novela zo zbierky: Neklidná řeka, v súbore Pět portugalských novel, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1987
GARRETT, Almeida (1799 – 1854)
O arco de sant´Ana, 2 zv. 1845, 1850
Podloubí vAnenské ulici, P: Zdeněk Hampl, verše prebásnil K. Bednář, V: Praha, Odeon 1970
GOMES, Soeiro Pereira (1909 – 1949)
Esteiros, 1941
Říční ramena, P: Vladimír Haut, V: Československý spisovatel, Praha, č. 1951
GONCALVES(ová), Olga *1929
A floresta em Bremerhaven, 1975
Dubnové slunce, P: Marie Adámková, V: Praha, Odeon 1980
GUSMAO, Manuel *1945
Mapas – O assombro a sombra, 1996
Mapy – Úžas stín, v Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
HATHERLY(ová), Ana *1929
Acidade das palavras, 1988
výber básní v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
JÚDICE, Nuno *1949
Meditacao sobre as ruínas, 1994
výber básní v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
A Mulher Escarlate, 1997
Šarlatová žena, P: Pavla Lidmilová, V: Argo, Praha 1999
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint Nitra 1998
LISTOPAD, Jorge *1921
Tristan čili zrada vzdělance, Viedeň 1954
Tristao ou atraicao de um intelectual, 1960, preprac. 1993
v: Tristan z města do města, V: Jinočany, H H 1997
LOPES, Óscar *1917
História da literatura portuguesa, 1951 (spolu s A. J. Saraivom)
Dějiny portugalské literatury, P. Zdeněk Hampl, V: Praha , Odeon 1972
MENDES, Luís Filipe de Castro *1950
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint Nitra 1998
MIGUÉIS, José Rodrigues 1901 – 1980
Uma aventura inquietante, 1959
Dobrodružství v Bruselu, P: Luděk Kult, V: Praha, Odeon 1978
Znepokojujúce dobrodružstvo, P: Soňa Radilová, V: Bratislava, Slovenský spisovateľ 1989, 1990
výber poviedok v: Šestnáct hodin s tajným posláním, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Mladá Fronta 2000
MOURA, Vasco Graca *1942
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint Nitra 1998
NAMORA, Fernando (1919 – 1989)
O trigo e o joio, 1954
Pšenice a koukol, P: Eugen Spálený, V: Praha, SNKLHU 1958
O homem fisfarcado, 1957
Muž s maskou, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Svoboda 1979
Muž s maskou, P: Ladislav Franek, V: Bratislava, Pravda 1982
Domingo a tarde, 1961
V nedeľu podvečer, P: Štefan Martoňák, V: Bratislava, Tatran 1970
OLIVEIRA, Carlos de (1921 – 1981)
Uma abelha na chuva, 1953
Včela v dešti, v súbore Pět portugalských novel, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1987
ORTIGAO, Ramalho (1836 – 1915)
O mistério da estrada de Sintra, 1870 (spolu s Eca de Queirosom)
Tajemství silnice ze Cintry, P: ?, V: ?, č. 1922
PASCOAES, Teixeira de (1877 – 1952)
Regresso ao Paraíso, 1912
Návrat do ráje, P: ?, V: ?, č. 1936
PENEDO, Leao (1916 - 1976)
Caminhada, 1943
Lisabonský příběh, P: ?, V: ?, č. 1958
PESSOA, Fernando (1888 – 1935)
Livro do desassossego, por Bernardo Soares, 1982 (2 zväzky)
Kniha neklidu I., II., P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1992
Kniha neklidu, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Hynek 1999
české výbery z tvorby:
Heteronyma, P: Josef Hiršal, Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1968, 1990
Za noci našeho bytí, P: Pavla Lidmilová, z angl. Šárka Grauová, prebásnil Josef Hiršal, V: Praha, Torst 1995
Fausto – tragédia subjectiva, 1988
Faust – subjektivní tragedie (fragmenty), P: Pavla Lidmilová, prebásnil Josef Hiršal V: Praha, Argo 1997
O banqueiro anarquista e outros contos de raciocínio, 1961
Bankéř anarchista, P: Pavla Lidmilová, V: Argo 1998
A Educacao do Estóico (O único manuscrito do Barao de Teive), A Hora do Diabo, 1999
Testament sebevraha barona de Teive, Ďáblova hodina, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Argo 2001
Obra poética, 1994
Plurália tantum, P: Peter Zsoldos, V: M´artprint Nitra, 1996 (slovensko–portugalské vydanie)
PINTO, Fernao Mendes (medzi 1509 a1514 – 1583)
Peregrinacao, 1614
úryvky v Objevné cesty do Afriky a Asie, P: Luděk Kult, V: Praha, SNKLHU 1966
PIRES, José Cardoso (1925 – 1998)
O delfim, 1968
Zámek u jezera, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1974
O delfínu, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Dauphin 1998
QUEIRÓS, José Maria Eca de (1845 – 1900)
O mistério da estrada de Sintra, 1870 ( spolu s R. Ortigaom)
Tajemství silnice ze Cintry, P: ?, V: ?, č. 1922
O crime do padre Amaro, 1876, 2. preprac. vyd. 1880
Zločin pátera Amara, P: Zdeněk Hampejs, verše prebásnil K. Bednář, V: Praha, SNKLHU 1961 ( + 1934, 1968)
O primo Basilio, 1878
Bratranec Bazilio, P: Zdeněk Hampl, V: Praha, Odeon 1955, 1989
Bratanec Bazilio, P: Vladimír Oleríny, V: Bratislava, SVKL 1965
A relíquia, 1887, O Mandarim, 1880, O conde d´Abranhos 1925
Relikvie, Mandarín, Hrabě d´Abranhos, P: Jaroslav Rosendorfský a Zdeněk Hampejs, V: Praha, SNKLHU 1958
A Relíquia, 1887
Dobrodružství v svaté zemi, P: ?, V:?, č. 1919
Relikvie, P: ?, V: Praha, Melantrich 1951
Os Maias, 1888
Maiové, P: Zdeněk Hampejs, V: Praha, SNKLUH 1957
Kronika rodu Maiovcov, P: Vladimír Oleríny, V: Bratislava, Pravda 1981
Acidade e as serras, 1901
Mesto a hory, P: ?, V: Bratislava, SVKL 1955
Kráčej a čti, P: Marie Havlíková, V: Praha, Academia 2001
Alves & Ca., O Conde d´Abranhos, 1925
Pan hrabě a spol., P: Zdeněk Hampl, V: Praha, Odeon 1977
REDOL, António Alves (1911 – 1969)
Fanga, 1943
Fanga, P: Zdeněk Hampejs, V: Praha, Československý spisovatel 1951
Porto Manso, 1946
Přístav Manso, P: Marie Fliederová, V: Praha, Československý spisovatel 1949
RIBEIRO, Aquilino (1885-1963)
Quando os Lobos Uivam, 1958
Když vyjí vlci, P: Luděk Kult, SNKLU Praha, 1964
RODRIGUES, Urbano Tavares *1923
výber z tvorby: Jitřní ptáci, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1967
ROSA, António Ramos *1924
výber z tvorby v: Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint, Nitra 1998
SÁ-CARNEIRO, Mário de (1890 – 1916)
A confissao de Lúcio, 1914
Lúciova zpověď, v súbore Pět portugalských novel, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Odeon 1987
výber z tvorby:
Šílenství, P: Pavla Lidmilová, V: Mladá fronta, Praha 1996
SANTARENO, Bernardo (1924 – 1980)
Annunciacao, 1962
Zvěstování, P: ?, V: ?, č. 1977
SARAIVA, António José (1917 – 1993)
História da literatura portuguesa, 1953 (spolu sO. Lopesom)
Dějiny portugalskej literatury, P: Zdeněk Hampl, V: Praha, Odeon 1972
SARAMAGO, José *1922
Memorial do convento, 1982
Povesť o kláštore, P: Miroslav Lenghart, V: Bratislava, Tatran 1989
Ensaio sobre a Cegueira, 1996
Mesto slepých, P: Miroslava Petrovská, V: Bratislava, Slovart 1999
SILVA, António José da (1705 – 1739)
Vida do grande D. Quixote de la Mancha e do gordo Sancho Panca, 1733
Don Quijote a Sancho Panza, P: ?, V: ?, č. 1988
SILVA, Antunes da (1921 – 1997)
Suao, 1960
Krutý vítr, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství politické literatury 1964
SOROMENHO, Castro (1910 – 1968)
Terra morta, 1949
Mrtvá země, P: K. F. Ružička, V: Praha, SNKLHU 1960
TAMEN, Pedro *1934
výber z tvorby v:
Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
Med a jed, P: Ivan Štrpka, Peter Zsoldos, V: M´artprint, Nitra 1998
TEIXEIRA, Paulo *1962
výber z básnickej tvorby v: Portugalskí básníci v Praze, P: Pavla Lidmilová, V: Praha, Nakladatelství Vlasty Brtníkové 1997
TIAGO, Manuel *1913
Até amanha, camaradas, 1974
Na shledanou, soudruzi, P: Josef Lysoněk, V: Praha, Svoboda 1989
VICENTE, Gil (medzi 1460 a1470 – 1536)
Auto da barca do inferno, 1517
Vzhůru do pekla, P: ?, V: ?, č. 1995
Farsa de Ines Pereira, 1523
Fraška o Ines Pereira, P: ?, č. v rozhlase 1967
ZURARA, Gomes Eanes de (asi 1410 – 1474)
Crónica dos feitos de Guiné, 1452-1453 vydaná v Paríži pod názvom Crónica do descobrimento e conquista de Guiné, 1841
česky ako prvá časť výberu: Objevné cesty do Afriky a Asie, P: Luděk Kult, V: Praha, SNKLHU 1966
Hudba
Čo sa týka hudby, typickým hudobným prejavom Portugalcov, v ktorom takisto rezonujú vplyvy rôznych kultúr a tradícií je tzv. Fado (voľne osud ).
 Pôvodné fado je zhudobnená báseň napísaná v štvorveršových strofách rozprávajúca spravidla smutný príbeh, alebo osud. Prejav speváka (-čky) väčšinou (ale nie vždy) vyvoláva pocity smútku, melanchólie, nostalgie a pod. Spev je doprevádzaný 12 strunovou a klasickou gitarou.
Existuje niekoľko foriem fado, najznámejšie sú lisabonské fado a fado z Coimbry (tradične interpretované vysokoškolskými študentami pri slávnostiach). Pravé lisabonské fado si môžte vypočuť vo večerných hodinách v kaviarňach, reštauráciách, alebo krčmičkách starých lisabonských štvrtí Alfama a Bairro Alto.
Vplyv fado je zjavný aj u komerčne úspešných interpretov (aj vo svete), ktorí ho prezentujú vo svojej tvorbe modernejšími spôsobmi (Mísia, Madredeus, Dulce Pontes atď.).
Skupina Madredeus patrí v posledných rokoch k najznámejším portugalským hudobným skupinám vo svete. V roku 1994 sa objavila vo filme Lisabonský príbeh Wima Wendersa, pre ktorý jej členovia nahrali soundtrack a potom si vo filme aj zahrali. Už niekoľko rokov predtým bola skupina vďaka svojej krehkej a vášnivej hudbe populárna v Portugalsku, Taliansku a Brazílii, po úspechu Lisabonského príbehu sa stala populárnou aj vo svete. V tejto sekcii našej stránky čoskoro nájdete históriu skupiny, diskografiu, profily členov a ďalšie informácie.
Maria Joao Monteiro Grancha sa narodila v roku 1956 v Lisabone. Ako dieťa Maria nikdy nechcela byť speváčkou. Keď mala 17 rokov, začala venovať športu, aby sa zbavila nadbytočnej energie. Získala čierny pás v Aikide a stala sa učiteľkou plávania. Až vo veku 27 rokov si uvedomila, že by mohla spievať.
Keď zavreli gymnázium, v ktorom pracovala ako učiteľka plávania, priateľ jej navrhol, aby išla na konkurz skupiny Hot Club z Lisabonskej jazzovej školy. Hoci nevedela nič o speve a jazze, bola na konkurze úspešná. Rýchlo sa učila a napredovala a čoskoro už spievala s vlastnou skupinou. Pri svojom prvom koncerte zabudla všetko, čo si nacvičila a musela improvizovať. Vystúpenie bolo veľmi úspešné a jej kariéra začala naberať na obrátkach.
V roku 1983 nahrala svoj prvý album Quinteto de Maria Joao. V roku 1984 sa stala konferenciérkou programu Jazz Show v Portugalskej televízii, vďaka čomu získala cenu "Objav roka". V roku 1985 vystúpila s veľkým úspechom na Jazzovom festivale v Cascais a nahrala svoju druhú platňu Cem Caminhos. Potom išla na turné do Nemecka, kde sa jej koncerty vysielali v televízii a v rozhlase. Po získaní prvej ceny na Jazzovom festivale v San Sebastiane a získaní ceny "Nove Gente" pre najlepšiu umelkyňu roka, nahrala v roku 1986 svoju tretiu platňu Conversa.
V tom istom roku sa zoznámila s freejazzovou klaviristkou Aki Takase, ktorá jej navrhla spoluprácu. Ich hudobná spolupráca potom trvala päť rokov. Pravidelne koncertovali po Európe, často aj s kontrabasistom Nielsom Henningom Orsted-Pedersenom. Vydali spolu dve platne z koncertov v Leverkusene (1987) a Norimbergu (1990). Po tom, ako sa narodil jej syn Joao Carlos, rozhodla sa Maria Joao pracovať na iných projektoch.
V roku 1991 vydala platňu Sol so skupinou Cal Viva, v ktorej hrali renomovaný hudobníci ako José Peixoto, Carlos Bica a Mário Laginha. Na tejto platni spája Maria Joao jazz s tradičnou portugalskou hudbou.
V roku 1994 podpísala zmluvu s prestížnym jazzovým labelom Verve a spolu s Mariom Laginhom nahrala platňu Danças. V roku 1996 vydala svoj druhý album vo Verve, Fábula, na ktorom sa objavili Ralph Towner, Dino Saluzzi, Manu Katché, Mário Laginha, Kai Eckhardt, a Ricardo Rocha. V roku 1998 vydala pri príležitosti svetovej výstavy EXPO album Cor, ktorý má byť pripomienkou na plavbu Vasca da Gamu do Indie. Album je inšpirovaný kultúrou Indie a Mozambiku. Na platni si zahrali okrem Mária Laginhu aj indický perkusionista Trilok Gurtu a gitarista Wolfgang Muthspiel.
V roku 1999 vydala album Lobos, Raposas e Coiotes, ktorý nahrala s hanoverským filharmonickým orchestrom. V roku 2000 vyšiel ďalší album, Chorinho Feliz, ktorý má byť spomienkou na objavenie Brazílie. Na platni sa objavili známi brazílski speváci, Gilberto Gil, Lenine, a ďalší hudobníci ako Armando Marçal, Toninho Ferragutti, Nico Assumpçao.
V roku 2001 vytvorili Maria Joao, Mário Laginha, Helge Norbakken a Toninho Ferragutti kvartet Mumadji. Mumadji znamená v mozambickom domorodom jazyku Xangana "Portugalčan". V novembri roku 2001 vydala skupina živý album.
Diskografia
1983 - Quinteto de Maria Joao - RT
1985 - Cem Caminhos - RT
1986 - Conversa - RT
1987 - Maria Joao, Aki Takase - Enja Records
1990 - Alice - Enja Records
1991 - Sol - Enja Records
1995 - Danças - Verve
1996 - Fábula - Verve
1998 - Cor - Verve
1999 - Lobos, Raposas e Coiotes - Verve
2000 - Chorinho Feliz - Verve
2001 - Mumadji
Film
 Manoel de Oliveira, živá legenda portugalskej kinematografie, ktorá stála pri jej samom zrode sa zúčastnil aj v roku 2001 na prestížnom filmovom festivale v Cannes. Vo veku neuveriteľných 92 rokov tento portugalský režisér stále tvorí. Dnes je prakticky jediným aktívne tvoriacim režisérom, ktorý tvoril v prvej polovici storočia nemé filmy.
Manoel Cândido Pinto de Oliveira sa narodil v Porte 12 decembra 1908. Ako dvadsaťročný sa zapísal na hereckú školu, ktorú založil Rino Lupo a v jeho filme sa aj prvý krát objavil v úlohe herca (Fátima Milagrosa 1928).
Svoj vlastný prvý film, dokument dokončil v roku 1931 pod názvom Douro, Faina Fluvial a zožal s ním kritické ohlasy portugalských kritikov zatiaľ čo ohlasy zo zahraničia boli naopak pozitívne.
Prvý celovečerný film Aniki-Bobó, ktorý predstavuje jeho prechod od dokumentu k fikcii dokončil v roku 1942.
 Medzi najvýznamnejšie diela Oliveirovej tvorby patrí dokument o Porte "O Pintor e a Cidade" z roku 1956 a tetralógia príbehov frustrovanej lásky začínajúca v roku 1971, filmom O Passado e o Presente a pokračujúca filmami Benilde ou a Virgem Mae(1975), Amor de Perdiçao (1978) a Francisca (1981).
Medzinárodné úspechy slávil Manoel de Oliveira filmom Le Soulier de Satin (1985) na festivale v Benátkach, kde získal Zlatého leva. Takisto dostal na medzinárodnom fóre niekoľko cien za celoživotné dielo Benátky (1991), La Carmo (1992), Tokio (1993), San Francisco a Rím (1994).
V roku 1994 sa predstavil v menšej hereckej úlohe v kultovom filme Wima Wendersa o Lisabone na Slovensku známom pod názvom Lisabonský príbeh (Lisbon story, po portgalsky Viagem a Lisboa).
 Narodila sa 19. augusta 1965 v Lisabone ako dcéra Antónia Vitorina d'Almeidu, popredného hudobného skladateľa a v súčasnosti patrí k najvýznamnejším portugalským herečkám. Presadila aj vo Francúzsku a Spojených štátoch amerických, keď hrala v známych amerických filmoch, Henry and June a Pulp Fiction.
Detstvo prežila s rodinou vo Viedni, študovala v Paríži, kde dnes žije a v Lisabone, kam sa pravidelne vracia. Okrem hudobnej výchovy, učila sa hrať na klavíri, flaute a violončele, sa zaujíma o výtvarné umenie a filozofiu. Vo svojom prvom filme hrala ako pätnásťročná a dodnes hrala spolu v 47 filmoch, ak do toho zarátame aj krátkometrážne filmy. Jej dlhometrážnym režijným debutom je film Capitaes de Abril (Kapitáni apríla) o revolúcii v roku 1974, ku ktorému napísala aj scenár a zahrala si v ňom postavu učiteľky a novinárky Antonie. Je vydatá, má dcéru Júliu, ktorá sa narodila v roku 1997.
Filmografia
FILM
1981 - Silvestre
1984 - Paris Vu Par... 20 Ans Apres
1985 - Vertiges
1987 - Le Moine et la Sorciere
1988 - La Lectrice
1990 - A Idade Maior
1990 - 1871
1990 - Henry & June
1991 - Retrato de Familia
1991 - Meeting Venus
1991 - A Divina Comedia
1992 - L'Homme de Ma Vie
1992 - Akermania, Vol. 1
1992 - Paraíso Perdido
1993 - Huevos de Oro
1994 - El Detective y la Muerte
1994 - Les Bois Transparents
1994 - Tres Irmaos
1994 - Des Feux Mal Eteints
1994 - Pulp Fiction
1995 - Adao e Eva
1996 - Le Polygraphe
1996 - Des Nouvelles Du Bon Dieu
1997 - Airbag
1997 - The Thousand Wonders of the Universe
1997 - Go for Gold!
1997 - Tiré a part
1997 - Tempete Dans Un Verre D'eau
1998 - Spanish Fly
1999 - Babel
1999 - Les Infortunes de la beauté
2000 - Capitaes de Abril
2001 - Porto da Minha Infancia
2001 - Honolulu Baby
AKO REŽISÉRKA
- Severine C. (12 minút)
- Fragment II adaptácia diela Samuela Becketta (30 minút)
- A Morte do Príncipe, adaptácia diela Fernanda Pessou (stredometrážny film)
- Capitaes de Abril (celovečerný film)
OCENENIA
1990 - Cena Gérarda Philippa, Francúzsko
1994 - Copa Volpi, na Filmovom festivale v Benátkach (najlepšia herečka za Tres Irmaos), Zlatý jaguár, na Festivale v Cancúne v Mexiku (najlepšia herečka za Tres Irmaos), Globo de Ouro, Portugalsko (najlepšia herečka za Adao e Eva)
Sport
Fotbal
 Nesporne najpopulárnejším športom v Portugalsku je futbal. Nie náhodou sú portugalskí hráči známi svojou výbornou technikou a oku lahodiacou hrou označovaní za "európskych Brazílčanov".
Aj slovenským športovým fanúšikom sú známe mená z minulosti či súčasnosti portugalského futbalu ako Eusébio, Luís Figo, Nuno Gomes, Joao Pinto atď., rovnako ako mená najslávnejších portugalských futbalových klubov: Benfica Lisabon, Sporting Lisabon, FC Porto a Boavista Porto.
Po ročnej prestávke sa na ligový trón vrátil "druhý" lisabonský klub Sporting Lisabon vedený bývalým maďarským reprezentantom, dnes trénerom Lászlom Bolonim. Sporting získal hneď obe najvýznamnejšie trofeje, ktoré klub v Portugalsku môže získať. K ligovému titulu pripojil víťazstvo v pohári, čím získal tzv. double, v portugalčine označovaný ako "dobradinha" (pár). Najväčšou hviezdou Sportingu je brazílsky legionár Mário Jardel (na obrázku), ktorý sa po pôsobení v Turecku vrátil do Portugalska na začiatku sezóny, keď sa o jeho služby uchádzali aj ostatné portugalské kluby. V minulosti totiž obliekal dres FC Porto, s ktorým získal niekoľko majstrovských titulov.
Význam Portugalska vo svete futbalu bol potvrdený aj rozhodnutím UEFA zorganizovať najbližšie Majstrovstvá Európy v roku 2004 práve v Portugalsku.
Veľké nádeje na dobrý výsledok si robia Portugalci na nadchádzajúcom Svetovom šampionáte v Japonsku a Južnej Kórey, pre ktory už bola oznámená aj nominácia hráčov. Portugalsko by mali reprezentovať:
Brankári
15 Nelson - Sporting CP
16 Ricardo - Boavista FC
1 Vitor Baia - FC Porto
Obrancovia
3 Abel Xavier - Liverpool FC
22 Beto - Sporting CP
4 Caneira SL - Benfica
5 Fernando Couto - SS Lazio
18 Frechaut - Boavista FC
12 Daniel Kenedy - CS Maritimo
13 Jorge Andrade - FC Porto
2 Jorge Costa - Charlton Athletic
23 Rui Jorge - Sporting CP
Stredopoliari
17 Paulo Bento - Sporting CP
6 Paulo Sousa - RCD Espanyol
14 Pedro Barbosa - Sporting CP
20 Petit - Boavista FC
10 Rui Costa - Milan AC
Útočníci
19 Capucho - FC Porto
7 Luís Figo - Real Madrid CF
8 Joao Pinto - Sporting CP
21 Nuno Gomes - AC Fiorentina
9 Pauleta - Girondis Bordeaux
11 Sérgio Conceiçao - Inter Milan
|
